Logika je veda, ktorá nám môže pomôcť skoro všade tam, kde vstupuje do hry jazyková komunikácia. Logika nám môže zachrániť život, získať, bohatstvo či vymotať sa z bludiska, pravdaže iba pokiaľ sa o tom rozhoduje silou argumentu, a nie argumentom sily.
Pokúsme sa ukázať použitie logiky na príklade:
Pravdivosť tvrdení, že všetky kovy sa teplom rozťahujú a meď je kov, skúma fyzik. Ak sú tieto tvrdenia (súdy) pravdivé, tak nemusíme robiť žiadne ďalšie fyzikálne pozorovania na stanovenie pravdivosti tvrdenia x, že v zozname všetkých novodobých rímskych cisárov nie je ani jedna žena, toto zisťuje historik. Ak je však pravdivé, potom bez ďalšieho historického skúmania iba na základe logických vzťahov a poznatku y, že Mária Terézia bola žena, vieme, že bežne rozšírené tvrdenie, že Mária Terézia bola rímska cisárovná, je nepravdivé, lebo je v rozpore s tým, že obe tvrdenia x, y sú pravdivé.
Ak sú pravdivé súdy (teda myšlienky, ktoré vyjadrujeme oznamovacími vetami - v logike výrokmi), že všetky šelmy sú cicavce a všetky psy sú šelmy, tak logicky môžeme usúdiť, že všetky psy sú cicavce bez toho, aby sme skúmali, či psy majú mliečne žľazy a pod. Stručne povedané, pravdivosť mnohých súdov závisí od stavu vecí a nedá sa určiť bez pomoci skúsenosti či dômyselných experimentov. Správnosť úsudku však môžeme zistiť nezávisle od toho, či poznáme, aký je empiricky (skúsenostne) zistiteľný stav vecí.
Uvádzam také životné situácie, ktoré by sa bez schopnosti logického myslenia nevyriešili:

Logická hádanka č.1: Ako získať kráľovstvo.
Jeden múdry kráľ mal troch synov - povedzme, že jedným si bol ty - a jedno kráľovstvo, ktoré chcel prenechať niekomu mladšiemu. Keďže deliť na tri rovnaké diely nie je vždy ľahké (napr. 100 zbrojnošov, jeden hrad, jednu korunu a jedno žezlo), a nadôvažok, kráľovstvo by sa rozdelením mohlo oslabiť, tak sa rozhodol, že kráľovstvo dostane múdrejší z jeho synov. Preto vyhútal pre svojich synov skúšku, kde každý z nich môže perjaviť svoju múdrosť. Kráľ vzal tri čierne a tri biele čiapky, zaviedol synov do tmavej miestnosti, posadil ich tak, aby nevedeli akú (my vieme, že každému bielu). Ich úlohou bolo v prípade, že uvidia na hlave aspoň jedného bielu čiapku, zdvihnúť ruku a pritom povedať o situácii čo najviac na základe vlastnej múdrosti, pričom na vlstnú čiapku nevideli. Kráľ osvetlil miestnosť, všetci synovia zdvihli ruku a po chvíli jeden z nich povedal: „Ja mám tiež bielu čiapku".