referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Teórie demokracie
Dátum pridania: 10.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jozefr
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 565
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 17.4
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 28m 0s
Pomalé čítanie: 43m 30s
 

by mali byť chránené

Často sa zamieňa termín, predmet, a pojem Demokracie.
Napr.: termín = majáková loď; pojem = Loď ktorá pláva; predmet = Nejaká konkrétna loď
Heywood - termín liberál sa používa od 14. st. vo význame slob. ľudí, otvorenosť, slobodomyseľnosť.

Aténska Demokracia
Demokrac. sa zrodila v Grécku, má aj svoje slávne mená - Solón, Perikles
Nedemokratický Liberalizmus
(podľa Pale Svensona)
John Locke,
Pôvodný liberal. - je preddemokratický. (demokracia nebola ešte funkčnou alternatívou) Demokracia bola vláda ľudu = nevhodná.
Locke- Liberáli v tomto obd. neboli demokratmi, napriek tomu sa stali zakladateľmi obhajoby myšl. parlamentarizmu, liberalizmu.
J. Locke - Dve pojednania o vláde, toto dielo je v pods. obhaj. slávnej revolúcie. Jeho poňatie je silne individualistické.
Ochrana hodnôt: sloboda, život, majetok - tieto sa neskôr stanú kľúčovími pre Americ. revol. (ale majetok nahradí šťastie.)
V týchto prirodzených hodnotách sa pohybujeme ešte pre tým než tam vstúpime. Je to stav, v kt. život prežitie a právo na plody vlast. práce sú prirodzené. Spoloč. a štát, ale potom nie sú celkom prirodz. kateg. - sú podriaď. zložit. stavom spoločnosti.
Najvyššou hodnotou pre Locka je sloboda - bezobmedzenia. Jej jediným obmedz. je úvaha v rámci kt. musíte brať ohľady na slobodu iných. Ľudí ale pribúda => tým je potebné vytv. pravidlá, čo v prir. stave chýba, tu:
- neexist. norma na to čo je zlé a dobré
- nie je nestranný sudca kt. by mohol takýto spor rozhodnúť
- neexistuje sila kt. by podporila rozhodnutie sudcu a dohliadla na to čo rozhodol.

Štát je konštrukt, kt. vytv. racionálne uvažujúci jednotlivci, kt. pochopili, že spoločná inšt. je výhodnejšia ako individuálna obhajoba. Vytv. štátu ale vzniká inšt. kt. môže ohroziť záujmy jednotlivca. => takto vzniká spoločenská zmluva.
Locke ochranu hodnôt S,Ž,M, necháva štátu. Locke patrí k tým kt. uvaž. o potebe rozdeliť moc: zákonodárnu, výkonnú, federatívnu.
Úloha štátu spočíva v tom, že musí mať takú silu aby nedovolil porušovať prirodzené práva.
Obč. majú právo odmietnuť autoritu vlády, keď štát túto ochranu „nerobí".
Voľbu nepripisuje všetkým. Vylúčil ženy a chudobných mužov, neuznáva pravidelné voľby (môžu, ale nemusia byť pravidelné)
Rozhodujúce z hľ. dem.: Individ. práva obč., Potreba ústavy, deľba moci, ochr. majetku.
Fridrich Heer: Označil Locka za otca anglického osvietenstva.
Človek občan je nepopísaný list papiera - a úlohou je naučiť sa myšl. v styku s okolím.
Lockove spisy sa stali bibliou anglic. lib. Locke považ. štát za metaforu nočného strážnika.
Napísal List o tolerancii (2. vrchol Lockovho polit. myslenia) „Násylím sa nevytv.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.