Ideálom je teda otvorená spoločnosť.

Robert Dahl Demokraciu chápe ako jedinečný proces - t.j., že je to prijímanie rozhodnutí kt. sa prijímajú v priesečníku záujmov (polit. vojen.)
Charles Wright Mills: Mocenská elita - že americká spoloč. je pyramída.
Demokracia je proces kt. má korene v Antike cez stredoveké mestá do priemyselnej doby, kde sa fenomén Demokr. obj. v prostr. industrializ. sveta.
Tvrdí, že Demokr. ako ideál je nedosiahnuteľná (nikdy nemôžu vždy všetci spolu o všetkom rozhodovať)
Demokr. char.:
- Rovné hlas. právo
- Účinná participácia
- Pochopenie založené na informáciách
- Kontrola programu ľudom
- Univerzálnosť
Žiadny polit. sys. tieto kritériá úplne nesplnil, ale aj tak nám môže slúžiť ako meradlo demokratičnosti.
Polyarchie - tie čo spĺňajú char., Že ak v tom demokr. procese nájdeme nasled. inšt.: Volení úradníci, slobodné a regulárne voľby, všeob. voleb. právo, aktívne voleb. právo, sloboda prejavu, sloboda združovania, rôznorodosť inf., tak vtedy je to teda Polyarchia.
R. Dahl. je však reálne uvažujúci teoretik. Bol jedným z prvých kritikov OSN.

Príbeh novodobej demokracie a jej kritiky v XX. storočí

Podľa údajov Freedom House z roku 1993 iba pätina obyvateľstva planéty pôsobí v podmienkach, ktoré by sme mohli označiť za demokratické. Ralph Dahrendorf svoju skepsu rozširuje aj na budúce obdobie a tvrdí, že Singapúrsky syndróm, t.j. rozšírenie globalizujúceho sa kapitalizmu je sprevádzané snahou zbaviť sa demokracie ako príliš pomalej metódy racionálneho rozhodovania. Demokracia prestala byť formou štátu, tou sa stala republika. Podľa dnešného chápania demokracia je proces v ktorom sa hľadajú nové spôsoby a metódy spolurozhodovania všetkých o všetkom.
Pareto, Socializmus a demokracia sú nedosiahnuteľné. Ale neodsudzuje len tieto ale rovnako aj liberalizmus. Tvrdí, že politické elity vždy dokážu vynájsť príslušné ideológie. Dejiny sú cintorínom aristokracií, výmenou, kolobehom elít. Nádejou Pareta sa stal fašizmus. Poznal ho síce iba z jeho prvej fázy, ale práve jeho koncepcie sa stali základom niektorých fašistických téz.
Gaetano Mosca sa celý život venoval skúmaniu vzťahu medzi klasickou demokraciou a životom svojej doby. Jeho koncepcia elity je politická trieda, ktorá vedie masu. Demokracia je ilúzia a kľúčom k pochopeniu Moscu je jeho antirousseauizmus. Demokraciu považuje za politickú formulu, čiže ospravedlnenie moci nejakým morálnym princípom. Mosca fašizmus v Taliansku odmietol v prospech konzervatívneho liberalizmu.
Robert Michels skúmal na začiatku 20.