poriadok, ale politikou."
Cirkev = obč. spoloč. na zákl. rozumu, kt. neprijíma trancendentné obmedzenia.
Locke ale neuznáva toleranciu voči ateistom a katolíkom. Locke nie mysliteľ. demokratickej konc. on je liberál. Je tiež senzualista a empirik

Charles L. de Secondant Montesquie
(Aristokratický liberalizmus)
Perzské listy (v jednom roku mali 7 vydaní - predávali sa ko chlieb) - kritizuje vtipne, nenútene pomery vo franc. stavovskej monarchii. (on bol prvý a od vtedy je to časté)
Úvahy o príčinách veľkosti a páde rimanov - úvaha o politic. zriad. ríma. (tu začína s potrebou deľby moci, neperspektívnosťou absolutistického zriadenia)
Duch zákonov - občianske zákony neoddeľoval od politických. Odmieta, že exist. absolútne platné zákony pre všetkých. Zaviedol poňatie zákona ako vzťahu nie príkazu. Uznával vplyv geogr. a klímy na politiku.
Mont. rozlišuje 3 formy vlády:
- Republikánsku: ľud si vymedzuje svoju zvrchovanosť sám (zákony si vytv. ľudia pre seba, ľud je vládnúci aj poddaný sebe). Pozná dva typy:
- Ak má moc celý národ = Demokratický
- Ak len časť = Aristokratický
- Monarchickú: Vláda 1 človeka. Ľudia chcú mať pocit bezpečia, kt. je garantované vladárom. Tu je zákl. hodnotou na ochranu česť.
- Despotickú: Založená na vôly jediného vladára - má aparát ale vykonáva len svoju vôľu

V štáte podľa neho exist. tri moci: zákonodarná, výkonná a súdna. Všetko by sa zvrho keby jeden a ten istý človek, vykonával všetky tri moci naraz.

Vojna (Boj) Amerického ľudu
(Revolúcia)
Americká revolúcia - rieši (svojím vektorom činnosti) protikoloniálny, národnooslobodzovací boj američ., za nár. sebaurčenie - Ide o samosprávu,
- je to napokon zápas o samostatnosť. (Pôvodne zápas za oslobodenie spod Angl. nadvlády sa mení na boj za slobodné usp. spoločnosti)
- nár. sebaurčenie (nacionalizmus)
- slobodné spoloč. usp.
Američania s ničím novým neprišli, reag. na myšl. prich. z Európy hl. Francúzska => konc. prir. práv, myšl. suverenity ľudu, rozdelenie moci. (Prínosom američanov bolo uplatnenie v praxi)
V 18. st. napr.: polit. teória poznala 3 for. štátu:
- dynastickú monarchiu (dedičnú)
- konštitučnú monarchiu
- republikánske zriadenie (len výnimočne)
Význam pre polit. teóriu - americká skús. odmietla prvé dva typy a prvý krát boli vo veľkom zrealiz. myšl. republikanizmu. Rozvinuli republikanizmus + pridali federalizmus. Niekedy sa ale preceňuje vplyv eur. impulzov. Americ. revol. naopak vynútila procesy v Európe a síce franc. revol.