sa neskôr dožije obvinení, že sa narodil v centre kalvinizmu (de facto pravda). Jeho knihy boli veľmi emotívne. Napísal niekt. encyklopedické heslá pre Diderota. 3.stav dostal svetonázor vďaka jeho encykl.
Rouss. polit. náz. ovplyvnili Franc. rev. ak keď sa tvrdí opak.
Demokracia = Priama účasť ľudí na zákon. a výkon. moc
Z tohot prístupu ho char. ako Demokrata než ako Liberála. Prir. stav.: ľudia sú v ňom dobrí, je to stav šťastia. Divochov si predstavoval ako ľudí nezaťažených civilizáciou. (spoločnosť je nespravodlivá, pretože demoralituje ľudí) Problém nastane ak si niekto niečo privlastní => nerovnosť. Rousseau odmieta Lockovu teóriu o vzdaní sa suverenity. Zvrchovanosť nemôže byť zastúpená. Typic. je myšl. všeobecnej vôle ( ide o to že v zhromaždení rozmýšl. o pomoci zhromaždeniu - nie vôla všetkých).
Nikto nemá byť ani príliš bohatý ani chudobný. Demokraciu chápe jednak ako právo národov na sebaurčenie a jednak ako konkrétnu organizáciu výkonnej moci.
Spoločenská zmluva (1762) - je typic. Rousseaovská - sugestívna, navádza na otázku ako žiť. Je tu vzťah medzi ovl. a vlád., hlava štátu je zosaditeľná. Zákl. myšl. je láska k sebe. Človek je občanom vtedy keď sebalásku nahrádza pojmom štátu. Veril že suverenita ľudu je najistejšou zárukou individuálnych práv. Bol zástancom všeob. rovného hlas. práva ale vylúčil ženy a bezzemkov.
J.J.R. býva považ. aj za iniciátora vecí na kt. nemohol mať dosah. (totalita, komuniz., fašiz.)

Protektívna demokracia
(18./19.st Jeremy Bentham a James Mill)
Zrodila sa v Anglicku. Hl. predstavitelia J. Bentham a J. Mill. Obaja úplne odmietajú Hobbsov a Lockov výklad prir. práv, považ. ho za hlúp. a nezmysel. Za najlepš. mechanizm. ochrany obč. pred štátom považujú zastupiteľsk. sys. Štát je definovaný ako poriadok kt. spravuje istú oblasť. Problémom pre liberálov je ako obhajovať svoje záujmy pre mocou.
Myšl. suverenity štátu formulovali Machiavelli a Hobbes (Len silou (štátom) možno zabrániť teroru). Prot. dem. vidí garanciu proti štátu v Parlamente. Tento vývoj vedie od liberal. k ideám demokracie. J.B. a J.M. patria k skupinám kt. sa naz. fil. radikáli. Pretože: chcú obmedziť vplyv kráľa, v jeho ambícii mať pod kontrolou parlament - a to rozšírením voleb. práva.
J.B. si pôvodne myslel že spoločnosť je možné reformovať aj ref. trestného práva. t.j. aby sa uskutoč. ref. na utilitaristic. báze. (šťastie pre všetkých).