Ale pochopil že presviedčaním to nedosiahnu, a dal na Milla, že je to zastupiteľstvo, čo je prostriedkom reformy.
Sú považovaný za utilitaristov - blaho nej. jedinca, nie je dôležitejšie ako blaho všetkých. Takýto by mal byť štát => zásah štátu je nevyhnutný. Problémom je ako prinútiť vládu aby sa takto správala. J. Mill si nevedel prdstaviť, ako by sa správal reprez. pri obhaj. blaha. Preto navrhuje časté voľby. Riziko nezvolenia reprezentantov by bolo také vysoké, že by to zabezpeč. ich správanie. Je tu ďal. požiadavka všeob. voleb. práva. Ak niekto voleb. právo nemá, nemôže sa brániť. (Hlas. právo ale nemali mať ženy, muži pod 40 a muži veľmi chudobný - vylúčili 10/12 obyv.)
Rozšíriť hlasovacie právo je možné len vtedy keby požiadav. boli realistické.
Demokracia má zabezpečovať svojich obč. proti útlaku => protektívna.
Prot. dem. považovali za najlepš. na ochranu majetku.
J. Mill trpel ilúziami o strednej vrstve. Mill predpokl. aj výchovu, aby sme sa aj podľa neho správali - cieľom je vých. k vlastnému prospechu. Predpokladá sa uniformita cieľov. Akceptuje sa triedna nerovnosť.

Liberálna demokracia
(Alexis de Tocqueville)
Spájal myšl. lib. a dem. do vývojovej perspektívy. Bol to franc. aristokrat, kt. mal vlastnú skús. s franc. revol. (a táto ho priviedla k absol. nepriateľ. voči demokr. - časť jeho rodiny bola sťatá)
Roku 1830 sklamal rodinu - prisahal vernosť buržoáznemu režimu. Jeho americký pobyt 1831-32, bol podstatný pre jeho dielo Demokracia v Amerike.
Toc. bol považovaný za génia, J.S.Mill jeho dielo vysoko ocenil a považoval ho za novú éru v politic. myslení. Sláva jeho diela však netrvala dlho. Až do 2. pol. 20.st. sa vytratila z politic. úvah. Po 2. sv. vojne sa opäť vynorila a síce: v diele urobil prognózu, kt. sa naplnila - „Budúcnosť sveta a demokr. vývoja bude závisieť od toho kam sa budú uberať Rusko a USA."
Toc. americ. sen opisuje v polohe pýchy na americ. demokraciu.
V 19. st. boli USA pre Eur. symbolom ohromn. ekon. rastu (krajina neobmedz. možností, slobody a rovnosti). Boli diskusie že prečo. Za svoj úspech prav. vďačia hlavne ústave. Toc. sa do týchto diskusii v knihe zapojil a zastáva stredovú pozíciu - analyzuje nie z ideol. hľ. ale pozoruje život ako sociológ.
USA sa vzdali aristokrat. prístupov k spoloč. Tock. myls. je mnohými chápané ako pesimistické. Možno to objasniť Platónom - po demokracii nasled. Tyrania.
Demokracia je podľa A. de Tocqueville:
n vláda ľudu (je 1. kt. si dovoli povedať, že dem. je samosprávou - že si ľud vládne sám)
n okrem samosprávy je tu prvok - rovnosť spoloč.