referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bonifác
Piatok, 14. mája 2021
Teórie demokracie
Dátum pridania: 10.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jozefr
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 565
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 17.4
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 28m 0s
Pomalé čítanie: 43m 30s
 

býva kritizovaná:
zľava = Socilaizmus
zprava = Konzervativizmus (Edmund Burke)

Socializmus
Socializmus je kritikou liberálnej demokracie zľava. Socialistická revolúcia je radikálnou fázou boja o sociálne práva, ale emancipácia od majetkovej nerovnosti, ktorú priniesla sa udiala na úkor občianskych a politických práv. Marx tvrdil, že spoločnosť sa vyvíja prostredníctvom protirečení, ktoré tvoria obsah materálneho bytia človeka. Za metódu výskumu spoločenských vzťahov považujú (spolu s Engelsom) historický materializmus. Dejiny chápe ako dejiny utvárania človeka jeho vlastnou činnosťou. Marx - všetko čo chcel bolo zbaviť sa špekulovania.
Marxizmus odmieta názor liberálov a pluralistov, že štát je neutrálny, naopak zdôrazňuje jeho triedny charakter. Marx bol presvedčený, že skutočnú demokraciu je možné dosiahnuť iba v socialistickej spoločnosti, kde zanikne triedne protirečenie. Proletársky štát mal byť v jeho chápaní diktatúrou proletariátu. Marxove predstavy sfalzifikoval Lenin. V dielach zakladateľov vedeckého socializmu môžeme nájsť podľa historického materializmu tri názory na úlohu štátu. Inštrumentálny model vychádza z predpokladu, že záujmy tried sú antagonistické, ale štát má relatívnu nezávislosť, to znamená, že štát sa chová racionálne z dlhodobého hľadiska, niekedy aj proti krátkodobým záujmom vládnucich. Arbitrážny model, v tomto výklade bola demokracia nezlučiteľná s pomermi. Parlamentný režim zvýhodňovaný právami a slobodami v prospech robotníckej triedy mal byť nahradený režimom, v ktorom oslabená politická moc vládnucej elity mala napokon predsa len garantovať jej spoločenskú moc. Funkcionalistický model predpokladá zložité vzájomné sprostredkovania medzi vládnucími a ovládanými. To znamená, že systém funguje v prospech ekonomických zákonov, bez ohľadu na to, kto štát riadi.

Konzervatívec Edmund Burke
Hlavné rozlíšenie medzi konzervativizmom a inými ideológiami je jednoduché: je to rozdiel medzi ideológiou normatívnou a ideológiou účelovou. Jeden z určujúcich obsahov politického boja medzi ideológiou nadobudnutého práva a účelovou ideológiou tvorí rozdiel medzi konzervativizmom a tým, čo oni nazývajú účelom. Konzervativizmus sa vníma ako snaha privilegovaných uhájiť si pozície pred tými, ktorí nemajú. Okrem toho bežná reč môže za konzervatívnosť označovať prispôsobivé správanie, odmietnutie zmien a pod. Ako politická ideológia sa tento termín používa od 18. storočia. Za klasickú formuláciu konzervatívnych ideí sa považuje kniha Úvahy o revolúcii vo Francúzsku od Edmunda Burkeho (1729 - 1797).
 
späť späť   6  |  7  |   8  |  9  |  10  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.