V tejto knihe argumentuje proti francúzskej revolúcii i keď je zároveň zástancom americkej revolúcie. Jeho kritika sa týkala všetkých základných tém. Burke tvrdí, že k túžbam človeka, ktorý je mimo občiansku spoločnosť patrí túžba po obmedzení vášní iných ľudí. Medzi ľuďmi neexistuje rovnosť, ale vznikajú nové konštelácie, ktoré zodpovedajú ich rodu, výchove, odbornosti, schopnosti získavať a upevňovať vlastníctvo. Dobré je to, čo má dobré následky. Neverí, že štát môže fungovať lepšie ako náboženstvo a preto nepodporuje ani systém, ktorý sa začal volať občianska výchova. Pokus o celkovú rekonštrukciu spoločnosti teda odsudzuje. Burke odmieta spoločenskú zmluvu.
Pre Burkeho exist. iba: rovnosť pred bohom a zákonom. Pokus o odstránenie nerovnosti je chybou, lebo vedie k anarchii.
Dôležité sú tradície - ideu silného štátu je možné spojiť s tradíciou. (práve zmenu tradície chceli liberáli a demokrati)
Chcel normy prispôs. aktuál. situácii. Od vtedy sú konzervat. proti demokrac., proti teórii prir. práv, rovn. hlas. práva, hl. je elita, politika je otáz. skúseností. Burke sa považuje za ne a anti demokrata.
Konzervativizmus sa spája s predstavou politiky ako obmedzenej činnosti Zlo a utrpenie patria k ľudskému životu. Práve ich minimalizovanie je to, čomu sa hovorí obmedzená politika. Existujú tri tradície konzervativizmu: francúzska, nemecká a britská. Konzervatívny prúd je zdrojom neskoršieho elitárskeho prúdu.


Heywoodova interpret.:
Konzervatívci sú známy tým, že vedia za čo a proti čomu sú. (Je to rozpoltenie ľuds. duše.)
Konzervat.(E. Burke) sa rozvinul hl. vo VB, v Európe sa rozvinuly autoritáskejšie podoby. Až po II. sv.v. sa konzervatívci uzmierili s exist. demokracie v Európe. (Pozn.: V amerike sa konzervatívcom myslý liberál, Japonský liberál je zas konzervatívny.)
Konzervatívci zaznam. triumfy v 70.-80. r. 20.st. => vytv. novej pravice.
Heywood vyprac. pozoruhod. štrukt. konzervat., char. ho:
- ako túžbu konzervovať (dôraz na tradíciu)
- ideu ľudskej nedokonalosti (človek je ochotný obetovať slobodu pre poriadok, nemorál. správ. má koreň v jednotliv. nie spoločnosti, nerobiť nič je lepšie ako robiť niečo)
- predstava organic. spoloč. („Spoločnosť neexistuje", konzervat. majú nedôveru k prisťahovalcom, pochyb. o multikult. hodnotách)
- autorita (niečo čo je dané, autoritou je učiteľ = vláda) Konzervat. trvajú na hierarchii spoloč. - je štrukturovaná v nerovnosti. Občanov považ. za deti. Vláda tu nemá byť preto aby zlepšovala občanov.
- majetok (uctievajú ho) Majetok je charakter vlastníka. Chceli vytv.