vzájomné pôs. a správ. ľudí v spoloč.), symboly (materiál. i nemater. skutočnosti, nesúce istý význam, kt. chápu všetci členovia jedného sociokult. sys.), systémy názorov a poznatkov a sociálne inštitúcie. Kultúru môžeme chápať i skúmať buď ako ľudskú kultúru všeobecne, alebo ako konkrétne kultúry, konkr. sociokultúrne systémy. Pri hodnotení rozmanitosti kultúr sa uplatňujú dve základné stanoviská: etnocentrizmus a kultúrny relativizmus. Jeden sociokultúrny systém zahrnuje dominantnú kultúru, subkultúru i kontrakultúry, ako aj umeleckú, ľudovú a masovú kultúru. Termín kultúrna zmena označuje proces vznikania premeny a zániku kultúr, resp. sociokultúrnych systémov, alebo ich častí. Rozlišujeme endogénne a exogénne zmeny (akulturácia - proces sociokult. zmien, kt. vznikajú ako výsledok kontaktu rôznych kult.; kultúrna difúzia - proces šírenia, kult. prvkov z jednej kult. do druhej).
Socializácia je proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúrnu vlastnej spoločnosti a formuje sa ako sociálna bytosť i ako individuálna osobnosť. Socializácia plní dve hlavné funkcie: jednotlivcom umožňuje stať sa plnohodnotnými členmi spoločnosti a spoločnosti zabezpečuje prežitie. Osvojovanie si soc. noriem a iných prvkov kultúry sa nazýva internalizácia alebo interiorizácia. Socializáciu chápeme aj ako učenie sa sociálnym rolám. Sociálna rola je vzor správania spojený s určitým sociálnym statusom (sociál. pozícia v skupine, spojená s istými právami a povinnosťami; poznáme-vrodený, získaný, vnútený). Socializácia je celoživotný proces, ktorý má dve zákl. fázy: primárnu-detstvo (anticipačná social.-deti hrajú rodičov) a sekundárnu-dospelosť.
Deviácia je také správanie jednotlivcov, kt. spoloč. či sociálna skup. pokladá za porušenie spoločenských noriem, a preto vyvoláva reakcie jednotlivcov, sociálnych skupín alebo celej spoloč. Opakom deviácie konformita - poslušnosť, prispôsobenie sa soc. normám (nonkomformita - odchýlka avšak nevyvoláva reakcie). Deviácia nie je absolútna, ale relatívna, závisí od sociálneho definovania deviantného správ. Deviácia môže byť pre spoločnosť nielen dysfunkčná, ale aj funkčná. Príčiny vzniku a existencie deviácie vysvetľujú biologické, psychol., sociolog. (anómia-stav bez noriem) a kultúrne teórie deviácie. Sociálna kontrola je proces, ktorým si sociálne skupiny alebo spoločnosti vynucujú konformitu svojich členov.