Existuje neformálna a formálna sociálna kontrola a popri nich aj sebakontrola.
Sociálna skupina je určitý počet osôb spojených vzáj. pôs., kt. sa uskutočňuje podľa istých vzorov a pravidiel, pričom tieto osoby pociťujú svoju prináležitosť ku skupine a aj ostatní ich pokladajú za jej členov. Funkcie soc. skup možno rozdeliť do dvoch zákl. kateg.: inštrumentálne a afektívne. Agregát je zoskupenie osôb, kt. nemá ani jeden zákl. znak skupiny. Sociál. skupiny plnia inštrumentálne a afektívne funkcie. Štruktúra skup. je sústava soc. interakcií a vzťahov členov skupiny charakteruzujúca skup. ako celok. Sociológia skúma sociálne interakcie v skupinách, skupinovú štruktúru, vodcovstvo (inštrumentálny a expresívny) a mocenskú nerovnosť v skupinách, skupinové procesy atď. Zákl. druhy sociálnych skup. rozlišujeme podľa typu väzby medzi členmi skup. (primár. a sekund, neformálne a formál., malé a veľké), podľa typu solidarity členov skup. (vnútorné a vonkajšie) a podľa spôsobu spätosti jednotlivca a skupiny (členské a refernčné). + Železný zákon oligarchie (Michels) ak vo veľ. skup. nie je možné, aby všetci stále rozhod. o spoloč. záležitostiach, väčšina sa stáva pasívna a moc prechádza do rúk niekoľkých.
Organizácie sú veľké, sekundárne, formálne sociálne skupiny, vytvorené nato, aby dosiahli konkrétne spoločenské ciele, resp. plnili určité úlohy v spoločnosti. Rozlišujeme dobrovoľné, donucovacie a utilitárne org. Prakticky všetky sú usp. byrokraticky. Byrokracia je taká štruktúra org., kt. chara. špecializácia a deľby práce, hierarchické usp. statusov a rolí, presné pravidlá a prepisy, neosobnosť rozhodovania a vykonávania činností, kariéra, princíp kompetentnosti a formalizovaná komunikácia. Byrokratické usp. org. má okrem predností aj nedostatky, a to nadbytočnosť byrokracie, ritualizmus byrokr., nekompetentnosť a inerciu byrokr., kt. spôs. dehumanizáciu a znižovanie efektívnosti organizácií.
Sociálna nerovnosť je stav, v ktorom členovia spoloč. nemajú rovnaký podiel na sociálnych zdrojoch. Sociálna stratifikácia je rozdelenie spoloč. na sociál. vrstvy zložené z jednotlivcov a sociál. skupín s nerovnakým podielom na sociál. zdrojoch. Za základ sociál. stratifikácie sociológovia pokladajú ekonomické postav., moc a prestíž. Funkcionalistické a konfliktualistické teórie poskytujú odlišnú odpoveď na otázku, čo spôsobuje sociálne nerovnosti a sociálnu stratifikáciu. Rozlišujeme relatívne uzavreté a rel. otvorené systémy sociál. stratifikácie. Príkladom prvých je otrokársky, kastovnícky a stavovský, rel. otv. je triedny sys. stratifikácie.