referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adriána
Streda, 26. júna 2019
Základy sociológie v skratke
Dátum pridania: 10.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jozefr
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 727
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 12m 10s
Pomalé čítanie: 18m 15s
 
Sociológiu všeobecne definujeme ako vedu o spoločnosti. Sociológia skúma súčasné spoločnosti. ktoré existujú v rámci štátov ako relatívne samostatné celky. Spoločnosť je predmetom skúmania viacerých spoločenských vied. Sociologický prístup ku skúmaniu spoločnosti char. šesť zákl. hľadísk: demografické, psychologické, kolektívne, štruktúrne, kultúrne a dynamické. Sociologické poznatky sú súčasťou všeobecného vzdelania súčasného človeka. Sociológia je teoreticko-empirická veda. Sociologické skúmanie spoločnosti má dve zákl. úrovne: mikro- a makrosociologickú. Sociológiu char. pluralita teoretických pohľadov na spoločnosť a prístupov k jej skúmaniu. Sociologický výskum je špecifický výskumný postup zameraný na skúmanie sociálnych javov, ktorý využíva empirické údaje. Typický sociologický výskum pozostáva z týchto krokov: vymedzenie výskumného problému, štúdium liter., formulácia hypotéz, voľba metodiky výskumu, zber empirických údajov, analýza údajov, formulácia záverov.
Sociológia ako veda o spoločnosti vznikla v prvej polovici 19. storočia. Zakladateľom sociol. je francúzsky filozof Auguste Comte (považ. ju za pozitívnu vedu, rozdelil ju na soc. statiku a soc. dynamiku; intelektuálny vývin- teologické štádium, metafyzické štádium, pozitivne štádium). Rozvoj sociológie najvýzn. ovplyvnil Karl Marx (za zákl. života spoloč. považ materiálnu výrobu), Émile Durkheim (vnútornú súdržnosť spoloč. zabezpečuje: sociálna, mechanická a organická solidarita) a Max Weber. Najvýznamnejšími smermi súčasnej soc. sú teórie sociálneho konsenzu (štrukturálny funkcionalizmus - Parsons), teórie sociálneho konfliktu (Ralf Dahrendorf, Marx), teórie symbolického interakcionalizmu (Mead) a postmoderné teórie (alternatívna, resp. interpretatívna sociológia. {Schütz-svet sa nejako javí ale je iná}, teórie všedného dňa, etnometodológia {Garfinkel-kaťdodennosť; reflexivita, popísateľnosť, indexikalita, garfinkelink, aktér} - Beck, Lyotard, Ingelhart, Foucault {konštruktivizmus}, Habermas...).
Kultúra je špecificky ľudský spôsob organizácie uskutočňovania a rozvoja činnosti, spredmetnený v materálnych i nemateriálnych výsledkoch ľudskej činnosti. Kultúra zahrnuje výtvory ľudskej práce, sociokultúrne regulatívy ľuds. správania, idey, sociálne inštitúcie i ľudskú činnosť. Kultúra sa tradične delí na materálnu a duchovnú (nemateriálnu). Hlavné prvky nemateriálnej kultúry sú: hodnoty (všeob. prijaté predstavy a viery v ciele, kt. sa ľudia usilujú dosiah.), normy (pravidlá regul.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.