Bombové útoky proti objektom sa uskutočňujú po ich dôkladnom výbere. Dôležitejší ako samotný objekt sú pre teroristov dôsledky útoky proti nemu – priame i nepriame škody jeho vyradenia z prevádzky. Objekty útokov môžu mať aj symbolický charakter – predstavujúci najmä znaky moci - v tomto prípade nie je ničivý efekt akcie rozhodujúci. Má byť predovšetkým provokáciou voči moci, alebo aj priamo jej urážkou. Bombové útoky majú niekedy charakter série útokov (kampane) a používajú sa na to, aby sa splnili špeciálne požiadavky –napr. prepustenie väznených teroristov a pod. Do tejto oblasti foriem terorizmu patrí rozosielanie listových bômb.  použitie zbraní hromadného ničenia - zatiaľ predstavuje hypotetickú formu. O prvý pokus uplatniť túto formu použitím otravnej látky sarin sa pokúsila japonská sekta Óm šinrikjó.

Na vyvolanie primeraného efektu – strachu, neistoty a destabilizácie spoločnosti – teroristi, najmä po uskutočnených akciách v predchádzajúcich obdobiach, či na iných miestach, pristupujú aj k používaniu vyhrážania, vydierania, ale aj dezinformácií.
Teroristické akcie sa môžu zameriavať na vyvolanie sekundárnych účinkov havarijných dejov, ako pri vojnových udalostiach útokmi konvenčných zdrojov na infraštruktúru napr. na:
1. chemické zariadenia
2. jadrové zariadenia
3. dopravné uzly a systémy
Tieto javy sa síce podobajú mierovým haváriám, ale vzhľadom k spúšťaciemu mechanizmu sa líšia rozsahom a rýchlosťou nástupu ničivých faktorov.

1.3 Hlavné ciele terorizmu

 reklamný cieľ - ide o upútanie pomocou masmédií. Násilnou akciou je prejavená snaha o zverejnenie programu teroristickej organizácie. Tomu významnou mierou napomáhajú aj dnešné svetové mediálne prostriedky, ktoré vyhľadávajú takéto drastické a exkluzívne správy.
 jednorázový násilný akt - ide o dosiahnutie cieľov, ako je likvidácia osoby alebo osôb, ničenie konkrétneho objektu alebo objektov. Pri snahe vynútiť si vyjednávanie, slúžia teroristické akcie na zastrašovanie politickej moci alebo ako nátlak na politickú moc. Pri tomto taktickom použití násilia sa obeťami útokov stávajú často nevinní ľudia, ktorí nemajú nič spoločné s prípravou alebo výkonom vládnej politiky.
 strategický cieľ - terorizmus predstavuje destabilizačný nástroj daného režimu. Vychádza z predpokladu, že teroristické akcie vyprovokujú štátnu moc k takým represiám a násiliu, ktorého výsledkom má byť revolučná vzbura.