Základné podoby terorizmu

Spočiatku sa za typy terorizmu označovali štyri základné oblasti jeho pôsobenia: terorizmus ako forma boja za národnú nezávislosť, terorizmus proti štátu, terorizmus proti medzinárodnému poriadku a štátny terorizmus. Typológia terorizmu sa vzhľadom na veľkú šírku a rozmanitosť jeho prejavov často zužuje na objasňovanie diferenciácie a klasifikácie. Druhy terorizmu sa spravidla vymedzujú na základe jeho vybraných vonkajších prejavov a medzi najčastejšie uvádzané patria: medzinárodný, vnútroštátny (domáci), mestský, vidiecky, náboženský, nacionalistický, kriminálny, podvratný, narkoterorizmus, počítačový, jadrový, extrémistický, sociálny, informačný, psychologický a podobne. Najnovšími druhmi sú bioterorizmus a agroterorizmus – najmä v spojení s možnosťami teroristických útokov v podobe otrávenia ovzdušia, vodných zdrojov, potravín rôznymi biologickými látkami. Medzi teroristické prejavy patria:
 bombový útok
 útok biologickým a chemickým materiálom
 útok rádiologickým materiálom
 vydieranie
 zastrašovanie a vyhrážanie sa
 únos a zadržanie rukojemníkov (únosy dopravných prostriedkov)
 likvidácia dôležitých osôb
 dezinformácia a propaganda
 sabotáže a diverzia
 deštrukcia informačných systémov, elektronických a počítačových systémov
Medzi najčastejšie prejavy teroristických útokov patria bombové útoky, pričom ako výbušnina môžu byť použité bomby odpaľované na diaľku alebo prostriedky, ktoré môžu mať pri určitom použití charakter bomby.

1.1 Postup pri teroristickom útoku:

 výber objektu - súčasne sa vyberá viacero citlivých a atraktívnych cieľov. Po získaní základných údajov a informácií sa nevhodné objekty vylučujú.
 získavanie komplexných informácií o vybratom objekte: plány objektu, zabezpečenie objektu - technické, personálne (počet mužov, výstroj, výzbroj, výcvik), celkový režim v objekte, okolie, prístupové a únikové trasy. Získavanie informácií je stacionárne (terorista "číta" noviny na lavičke pri objekte, resp.

v objekte, sleduje objekt z protiľahlej budovy - z reštaurácie, bytu a pod.), pohyblivé (chôdza, pomocou vozidla, motocykla, bicykla), segmentové (pozorovanie objektu v krátkych časových intervaloch), kombinované.
 príprava teroristického útoku - plánovanie útoku, zabezpečenie potrebného vybavenia
 overenie plánu teroristického útoku - na modelovej situácii sa preverujú všetky jednotlivé činnosti a úkony útoku, preveruje sa časový harmonogram útoku - doladenie plánu útoku
 útok
 únik z miesta teroristického útoku
 využitie výsledku zrealizovaného teroristického útoku


1.2 Formy terorizmu

Formy terorizmu sa vyčleňujú predovšetkým na základe použitých prostriedkov. K najpoužívanejším patria:

 atentáty a politické vraždy, používanie zbraní pri prepadnutiach bánk a iných spôsoboch získavania finančných prostriedkov atď. Ide o najstaršiu a relatívne najjednoduchšiu formu terorizmu. Pri tejto forme terorizmu je niekedy ťažké rozlíšiť, či ide o kriminálnu činnosť alebo akt teroristu s politickou motiváciou. Atentáty nie sú zamerané len na obeť, ale ich cieľovou skupinou je aj verejnosť. Čím významnejšia a dôležitejšia je obeť atentátu a čím väčšia časť verejnosti sa o ňom dozvie, tým je jeho vplyv výraznejší. Cieľom atentátov bývajú aj teroristi. Ide najmä o akcie štátneho terorizmu.

 politicky motivované únosy a branie rukojemníkov, ktorými sú predstavitelia štátnej alebo spoločenskej moci, alebo aj náhodné osoby. Zadržanie rukojemníkov teroristi využívajú najmä na nátlak na vládu a silové rezorty pri rokovaní o svojich požiadavkách. Aj táto forma terorizmu sa javovo prelína s kriminálnou činnosťou, prípadne so sociálno-patologickým správaním jednotlivcov.  únosy lietadiel a iných dopravných prostriedkov (lodí, autobusov), spravidla s osádkou i pasažiermi. Únosy lietadiel sa stali súčasťou arzenálu teroristov najmä v 70. rokoch minulého storočia a využívali ich predovšetkým palestínske teroristické skupiny. Uskutočňovali sa v záujme dosiahnutia rôznych politických cieľov. Symbolicky najvýraznejšie dokazovali medzinárodný charakter terorizmu, pretože nerešpektovali hranice štátov a obeťami únosov sa stávali ľudia bez ohľadu na štátnu príslušnosť či národnosť. Prvýkrát sa hrozba zámerného navedenia veľkého lietadla na väčšie mesto objavila v decembri 1994, bol to nový spôsob využitia unesených lietadiel, keď sa príslušníci alžírskej teroristickej skupiny GIA zmocnili airbusu A-300 spoločnosti Air France. Po zákroku boli zabití všetci štyria únoscovia, ale aj traja rukojemníci.

 používanie výbušných zariadení (bombové útoky), ktoré sú zamerané proti osobám alebo proti významným objektom. Útoky proti osobám majú častejšie plošný charakter a len v menšom počte prípadov sú orientované proti jednotlivcom zastávajúcim vysoké funkcie najmä vo vláde, priemysle, obchode, finančníctve či v silových zložkách. Výbušné zariadenia sa kladú do miest s vysokou koncentráciou pobytu a pohybu ľudí, aby usmrtili alebo zranili čo najvyšší počet osôb a najčastejšie sa umiestňujú v zaparkovaných automobiloch, odpadkových košoch a inde na voľnom priestranstve.

Bombové útoky proti objektom sa uskutočňujú po ich dôkladnom výbere. Dôležitejší ako samotný objekt sú pre teroristov dôsledky útoky proti nemu – priame i nepriame škody jeho vyradenia z prevádzky. Objekty útokov môžu mať aj symbolický charakter – predstavujúci najmä znaky moci - v tomto prípade nie je ničivý efekt akcie rozhodujúci. Má byť predovšetkým provokáciou voči moci, alebo aj priamo jej urážkou. Bombové útoky majú niekedy charakter série útokov (kampane) a používajú sa na to, aby sa splnili špeciálne požiadavky –napr. prepustenie väznených teroristov a pod. Do tejto oblasti foriem terorizmu patrí rozosielanie listových bômb.  použitie zbraní hromadného ničenia - zatiaľ predstavuje hypotetickú formu. O prvý pokus uplatniť túto formu použitím otravnej látky sarin sa pokúsila japonská sekta Óm šinrikjó.

Na vyvolanie primeraného efektu – strachu, neistoty a destabilizácie spoločnosti – teroristi, najmä po uskutočnených akciách v predchádzajúcich obdobiach, či na iných miestach, pristupujú aj k používaniu vyhrážania, vydierania, ale aj dezinformácií.
Teroristické akcie sa môžu zameriavať na vyvolanie sekundárnych účinkov havarijných dejov, ako pri vojnových udalostiach útokmi konvenčných zdrojov na infraštruktúru napr. na:
1. chemické zariadenia
2. jadrové zariadenia
3. dopravné uzly a systémy
Tieto javy sa síce podobajú mierovým haváriám, ale vzhľadom k spúšťaciemu mechanizmu sa líšia rozsahom a rýchlosťou nástupu ničivých faktorov.

1.3 Hlavné ciele terorizmu

 reklamný cieľ - ide o upútanie pomocou masmédií. Násilnou akciou je prejavená snaha o zverejnenie programu teroristickej organizácie. Tomu významnou mierou napomáhajú aj dnešné svetové mediálne prostriedky, ktoré vyhľadávajú takéto drastické a exkluzívne správy.
 jednorázový násilný akt - ide o dosiahnutie cieľov, ako je likvidácia osoby alebo osôb, ničenie konkrétneho objektu alebo objektov. Pri snahe vynútiť si vyjednávanie, slúžia teroristické akcie na zastrašovanie politickej moci alebo ako nátlak na politickú moc. Pri tomto taktickom použití násilia sa obeťami útokov stávajú často nevinní ľudia, ktorí nemajú nič spoločné s prípravou alebo výkonom vládnej politiky.
 strategický cieľ - terorizmus predstavuje destabilizačný nástroj daného režimu. Vychádza z predpokladu, že teroristické akcie vyprovokujú štátnu moc k takým represiám a násiliu, ktorého výsledkom má byť revolučná vzbura.

Toto predpokladajú predovšetkým anarchistické doktrinálne koncepcie.


1.4 Nový trend terorizmu

Koncept tradičnej bezpečnosti predpokladá strach teroristu, že príde o život alebo ho uväznia. Úspech samovražednej teroristickej operácie sa spája so smrťou útočníka. Žiadne neskoršie hľadanie únikovej cesty, vypočúvanie a psychický nátlak. Potvrdilo sa to aj 11. septembra v New Yorku a Washingtone. Atak naznačil, že tento štýl násilia prekračuje doteraz regionálne hranice a stáva sa viac globálnym. Teroristi samovrahovia sú pripravení položiť život, aby zlikvidovali svoj cieľ a dosiahli stanovený politický cieľ.


Nemusia sa vôbec hanbiť za svoju psychologickú a psychickú prípravu na ničenie vojenskej, politickej, ekonomickej či kultúrnej infraštruktúry. Pred dvoma desaťročiami boli typickí pre Libanon a Srí Lanku, od 90. rokov sa ich pôsobenie rozšírilo do Izraela, Indie, Alžírska, Pakistanu, Argentíny či Turecka. Podľa odborníkov v blízkej budúcnosti bude samovražedný terorizmus častejšie ohrozovať práve západnú Európu a Severnú Ameriku. Tomuto trendu pomáha zvýšená migrácia deštruktívnych skupín z krajín, kde tlie ozbrojený konflikt, rovnako ako vytváranie medzinárodnej teroristickej infraštruktúry. V súčasnosti sa viacerí experti zhodujú, že existuje prinajmenšom desať nábožensky a sekulárne orientovaných teroristických skupín, ktoré sú schopné vyslať samovrahov proti vlastnej alebo zahraničnej vládnej štruktúre. Ide o Islamské hnutie odporu (Hamas), Palestínsky islamský džihád (PIJ) na území okupovanom Izraelom, Hizballáh v Libanone, Egyptský islamský džihád, Egyptskú islamskú skupinu (Džamája Islamíja), Ozbrojenú islamskú skupinu GIA v Alžírsku, Barbar Khasa International (BKI) v Indii, Tigrov oslobodenia tamilského Eelamu (LTTE) na Srí Lanke, Stranu kurdských pracujúcich (PKK) v Turecku a sieť Al-Kajdá Usámu bin Ladína z Afganistanu. 1.4.1 Základná charakteristika

Medzi teroristickými skupinami schopnými uskutočniť samovražedné útoky sa nájdu slabé i silné organizácie. Líšia sa formálnou štruktúrou, veľkosťou, cieľmi i podporou. Podľa ekonomických a vojenských kritérií vedú pomyselný rebríček samovražedných útokov Hizballáh a LTTE. Tigre zo Srí Lanky uskutočnili najväčšie množstvo samovražedných akcií, nasleduje Hizballáh a Hamas. Podľa rozsahu pôsobenia iba niektoré skupiny dokážu operovať mimo vlastného územia. Okrem pokusov útočiť v Izraeli vykonal napríklad Hamas úspešnú operáciu v Argentíne. LTTE má na svedomí aj útoky na území Indie, pričom ako jedinej sa jej podarilo zabiť svetovo známeho politika – indického premiéra Rádživa Gándího a srílanského prezidenta Ranasingha Premadasa.

Egyptské skupiny prispeli k samovražedným útokom v Chorvátsku i Pakistane. PKK útočila v Nemecku a Al-Kájde sa pripisuje zodpovednosť za vražedné útoky v Afrike i USA. Ostatné zoskupenia operujú na vlastnom území. Všetci teroristi samovrahovia disponujú podpornou infraštruktúrou v Európe a Severnej Amerike. Je známe, že lídri a členovia skupín cestujú na Západ, a ich kľúčoví aktivisti žijú na starom či americkom kontinente, kde rozširujú svoju propagandu, získavajú finančné zdroje a v niektorých prípadoch nakupujú zbrane. Objavujú sa dva typy samovražedných akcií – počas bojovej akcie pri ozbrojenom konflikte a mimo priestoru bojovej činnosti. V prvom prípade je terorista samovrah súčasťou útočiacej skupiny. Väčšina akcií druhého typu zahŕňa iba jedného samovraha. V prípade útokov v USA išlo o viacero osôb. Ciele môžu byť statické alebo mobilné, infraštruktúra alebo významné politické a vojenské osoby. História zaznamenala rovnako viaceré spôsoby vykonania samovražednej akcie. Od výbušniny umiestnenej na tele teroristu, v aute, lodi až po najnovšie použitie lietadla ako zbrane. 1.4.2 Motivácia a činnosť

Niektoré samovražedné skupiny motivuje náboženstvo, nábožensko-etnický nacionalizmus či etnický nacionalizmus. Náboženská filozofia Al-Kajdá prekračuje hranice štátov. Hamas, PIJ a Hizballáh sú primárne náboženské skupiny, mieša sa v nich aj etnický nacionalizmus. BKI je jediná neislamská náboženská skupina. Tamilských tigrov a PKK inšpiruje zasa etnický nacionalizmus. V závislosti od politického prostredia, potenciálnych a aktuálnych prispievateľov financií je podľa odborníkov možná implementácia nových ideologických orientácií. Väčšina dnešných teroristických skupín opúšťa marxisticko-leninskú a maoistickú filozofiu. Samovražedné operácie sa zväčša extrémne utajujú na viacerých úrovniach. Úspech takejto misie vyžaduje viacero ďalších prvkov – prieskum terénu či skúšku plánu. Teroristické skupiny sú schopné po obhliadke cieľa vytvoriť jeho maketu a nacvičiť si tichý a rýchly atak. Utajenosť zachová moment prekvapenia, ktorý rozhodne často o efektivite útoku. Samotného atentátnika pri akcii obyčajne podporuje určitá operačná skupina, ktorá mu zabezpečí logistickú podporu – ubytovanie, dopravu či pokryje výdavky do uskutočnenia atentátu. Teroristi sú závislí od vybudovania solídnej siete agentov. Tí nemusia byť roky činní. Až v príhodný okamih, aj po niekoľkých rokoch, sa môžu aktivovať a podniknúť útok. Preto množstvo bodyguardov a uniformovaného personálu zväčša nedokáže ochrániť "objekt záujmu".

Veľmi účinná je infiltrácia spolupracovníkov spravodajských služieb do teroristickej siete. 1.4.3 Protiopatrenia a vývoj

Rozvoj protiopatrení vedie všeobecne k poklesu samovražedných útokov. Ukazuje sa, že napríklad prísne protiteroristické zásady v Izraeli znižujú počet incidentov. Na druhej strane extrémisti sa stále usilujú hľadať nové metódy a inovačné postupy. Ide o hru na "mačku a myš", každá strana sa učí od tej druhej, aby "vyšachovala" súpera. Podľa expertov však len málo teroristických skupín inovuje svoje postupy, a skôr improvizuje. Špeciálne cvičených psov na hľadanie výbušnín nenakupujú len špeciálne jednotky, ale aj teroristi, aby preskúmali, ako ich oklamať. Výbušné mechanizmy, ktoré požívajú útočníci, nevyžadujú zložitú prípravu a pozostávajú z bežných komerčných častí. Kde je problematické preniesť výbušninu, na explóziu sa použije napríklad zrážka dopravného prostriedku s cieleným objektom. Útok na budovu Svetového obchodného centra a Pentagón je dobrým príkladom. Napriek úspechom samovražedných útokov, štáty sa pred nimi môžu účinne brániť. Protiopatrenia môžu zahŕňať preventívne i aktívne postupy. Od psychologických operácií proti možným teroristom samovrahom, cez infiltráciu do extrémistickej organizácie až po posilnenie ochrany dôležitých objektov a osôb. Tak ako spolupracujú teroristi pri výmene skúseností, informácií a technológií, by mali kooperovať aj ohrozené krajiny. Doteraz tomu bránila snaha utajiť technológie protiopatrení i politická rivalita. Je napríklad známe, že Veľká Británia nebola ochotná zasvätiť americkú stranu do svojich technológií na odhaľovanie výbušnín IRA. Obávala sa prezradenia citlivých skutočností, ktoré by mohli vyniesť niektorí agenti – spolupracovníci IRA pracujúci v americkom priemysle. Podobne kooperáciu Srí Lanky a Izraela neraz prekazila moslimská srílanská lobby. Po šokujúcom 11. septembri možno viaceré štáty nájdu spoločnú reč.