Dovtedy najpočetnejšou organizáciou boli "Írski dobrovoľníci" (Irish Volunteers). Vznikli v roku 1913 a sú považovaní za akýsi základ IRA. Na čele vtedajšej IRA stál Michael Collins. V rokoch 1919 - 1921 IRA rozpútala "Vojnu za nezávislosť". Ich snahy však vyústili do úplne opačného výsledku než predpokladali, či sami chceli. Nedosiahli zjednotenú nezávislú Írsku republiku, ale rozdelenie ostrova. Po podpísaní "Anglo-írskej zmluvy" v roku 1921, ktorá rozhodla o rozdelení ostrova, došlo k prvému rozštiepeniu IRA. Väčšia časť tvorila základ Armády Írskeho slobodného štátu pod vedením Collinsa. Zvyšná časť IRA pod vedením Eamona de Valeru začala boj nielen proti prítomnosti Britov na území Írska, ale i proti novovzniknutej Dočasnej vláde. "Nepravidelné zbory" (Irregulars), ako sa nazývali, boli koncom Občianskej vojny (1922 - 1923) porazené.
Roku 1932 sa de Valera - šéf politickej strany Fianna Fail, ujal moci. Chvíľu vychádzal v ústrety aktivistom IRA. Roku 1936 však bola IRA ako Severným Írskom, tak vládou Írskeho slobodného štátu, ktorú viedol de Valera, vyhlásená za ilegálnu. IRA začala upadať. Boj však pokračoval i naďalej. Cieľ sa nezmenil. "Briti von!" a dosiahnutie jednotnej Írskej republiky so všetkými 32 grófstvami bolo prioritou číslo jeden.
"Bombová kampaň v Británii" v r. 1939 a bombové útoky počas 50. rokov boli zamerané na Belfast, Londýn a hranice s Ulsterom (hlavne 1956 - 1957). Zintenzívnenie aktivít IRA začalo rokom 1968, kedy sa do popredia dostávali otázky občianskych práv. Moderné obdobie IRA sa datuje od roku 1969, kedy dochádza k jej rekonštrukcii. Tento proces ju rozdelil na dva tábory: "Oficiálna IRA" a "Dočasná IRA" (Provisional IRA - PIRA) alebo tiež tzv. "Provos". Prvá skupina "Oficiálov" sa snažila o znovuzjednotenie Írska politickou cestou. Ich cieľom bolo vytvorenie socialistického Írska. Na druhej strane stáli členovia PIRA, ktorí vyvíjali systematickú teroristickú kampaň na území Severného Írska. V roku 1974 však zaútočili i v Anglicku. Potom, čo tohto roku v “Birmingham pub” zahynulo 19 ľudí, Britská vláda odpovedala Zákonom na prevenciu proti terorizme (Prevention of Terorism Act), ktorým bola IRA v Británii zakázaná.
31. augusta 1994 IRA zastavila bojové aktivity v nadväznosti na britsko-írske mierové iniciatívy. Roku 1995 napriek protestom unionistov Sinn Fein (SF), politické krídlo IRA, začala participovať na mierových rokovaniach s Britániou. Avšak už po 18. mesiacoch prímeria vo februári 1996 sa IRA vrátila k teroristickým útokom.