Taliban odmietol vydať Usámu bin Ladína, saudského veterána v bojoch proti Sovietom, fanatického teroristu, ktorý je obvinený z útokov na americkú ambasádu v Nairobi a Dar es Salaamu a takisto má na svedomí 275 ľudí vrátane dvoch Američanov.

3.5.7 Al-Kajdá - na konci 80. rokov 20. stor. ju založil Usáma bin Ladín. Jej pôvodným zámerom bolo všestranne pomáhať Arabom a spojiť ich. Organizácia i samotný bin Ladín boli podpporovaní USA, najmä prostredníctvom CIA. K postupnej zmene došlo pri jej spájaní s Talibanom. V súčasnosti je cieľom skupiny vytvorenie panislamského kalifátu, zahŕňajúceho celý islamský svet, a v súčinnosti s inými extrémistickými skupinami zvrhnutie režimov, ktoré nie sú islamské, a vyhnanie nemoslimov z moslimských krajín. Okrem priamych útokov na USA sa jej pripisujú aj útoky na americkú vojenskú loď v jemenskom Adene v októbri 2000 a bombové atentáty na americké veľvyslanectvá v auguste 1998 v Nairobi. V júni 2001 sa zlúčila s egyptským džihádom. Skupina v súčasnosti slúži aj na zastrešenie svetovej siete sunitských islamských teroristických skupín, ako sú al-Džamája al-Islamíja, Uzbekistanské moslimské hnutie a Harakat al-Mudžahedín.
3.5.8 ETA -(Euzkadi ta Azkatasuna- Baskicko a sloboda) - je jednou z najstarších teroristických skupín v Európe. Založili ju v roku 1959 a jej cieľom je nezávislý štát Baskov. Jej terorizmus sa začal v roku1968, keď polícia pri prestrelke zabila vodcu organizácie, na čo ETA odpovedala zabitím policajného šéfa. Od roku 1968 má na svedomí už vyše 800 ľudí. Po vražedných útokoch na nevinných provinčných politikov stratila podporu jednoduchých ľudí. Únosy rukojemníkov v "mene baskického ľudu" ich vlastný ľud prestal podporovať. Ale to neznamenalo, že by ETA preto ukončila svoj boj proti španielskej vláde. Z psychologického hľadiska dochádza vo väčšine teroristických zoskupení v určitej fáze k odklonu od pôvodných motívov. Kým na začiatku bojovala za svoje presvedčenie (vlastný baskický štát, svetový komunizmus, znovuzavedenie určitého náboženstva), tak v priebehu ďalšieho vývoja sa zachovanie organizácie stalo dôležitejším ako pôvodné idey, ktoré viedli k vytvoreniu skupiny. To v prípade Baskicka znamená, že hoci sa jeho obyvateľstvo z väčšej časti od cieľov a metód ETA dištancuje, hrozí organizácia majiteľom hotelov na Malorke bombovými útokmi, ak nezaplatia "revolučnú daň".

3.5.9 Latinská Amerika

3.5.9.1 Tupamaros - urugvajské partizánske hnutie). Vzniklo v roku 1962 a malo strategický cieľ priviesť celú Latinskú Ameriku do takého chaotického stavu, že v nej vypukne ľudové povstanie. Jeho akcie mali v r. 1965 za následok vyhlásenie výnimočného stavu a v r. 1966 návrat k prezidentskému vládnemu systému. V prvej polovici 70.