Financuje: cezhraničnú spoluprácu, spoluprácu medzi regiónmi a medzi štátmi, podporovať konkurencieschopnosť podnikov so zameraním na malé a stredné podniky, miestny ekonomický rozvoj a zamestnanosť (vrátane oblasti cestovného ruchu a kultúry), rozvoj vedy a technológie, rozvoj miestnych a regionálnych sietí (dopravná infraštruktúra, telekomunikácie a energetika), ochranu a opatrenia na zlepšenie životného prostredia (efektívne využívanie energie, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie).

Európsky sociálny fond (European Social Fund – ESF)

Podporujú opatrenia, ktoré znižujú nezamestnanosť a bojujú proti nej (s dôrazom na dlhodobú nezamestnanosť), zachovávajú zamestnanosť, podporujú rovnaké príležitosti pre všetkých pri vstupe na trh práce, podporujú a zlepšujú úroveň vzdelávania, poradenstva a školení, podporujú vznik pracovných miest, ľudský potenciál v oblasti vedy a výskumu, podporujú pracovnú mobilitu a väzby medzi svetom praxe a vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu.

Európsky poľnohospodársky záručný a podporný fond (European Agricultural Guidance and Guarantee Fund – EAGGF)

Je jeden z hlavných finančných nástrojoch štrukturálnej a regionálnej politiky EÚ, podporujúci adaptáciu poľnohospodárskych štruktúr na dlhodobé štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve, rozvoj poľnohospodárskej infraštruktúry, rozvoj a obnovu vidieka, vidieckeho dedičstva a lesov. Finančne podporuje rozvoj vidieka a pomoc najmä v zaostávajúcich regiónoch. „Garančná“ sekcia tohto fondu podporuje aj rozvoj vidieka v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky vo všetkých častiach Európskej únie.


Finančný nástroj na usmernenie rybolovu (Financial Instrument for Fisheries Guidance – FIFG)

Pomáha pri reštrukturalizácii rybolovného priemyslu EÚ, t. j. pomáha ho adaptovať a modernizovať a tiež slúži na zlepšenie konkurencieschopnosti štruktúr v rybárskom odvetví.

Slovenskej republike by mali byť v najbližších rokoch po vstupe do Európskej únie, t. j. v rokoch 2004 až 2006 poskytnuté zdroje pre čerpanie z Kohézneho fondu vzhľadom na málo rozvinutú infraštruktúru (diaľnice, železnice, životné prostredie), ako aj prostriedky zo štrukturálnych fondov. Podľa výsledkov prístupových rokovaní na summite v Kodani v roku 2001 je pre Slovenskú republiku pre roky 2004 – 2006 vyčlenený balík 1 764,87 mil. euro v bežných cenách, z čoho 1 187,61 mil. euro na štrukturálne fondy a 577,26 mil. euro na Kohézny fond. Viac ako 75 % príjmov po vstupe do EÚ bude projektovo orientovaných, to znamená, že nárok na finančnú podporu vzniká až po vypracovaní kvalitného projektu a pri zaručení požadovanej finančnej spoluúčasti predkladateľa.
Reálne čerpanie finančných prostriedkov pre Slovenskú republiku na obdobie 2004 – 2006 bude preto závisieť od kvality projektov, ich realizácie, výšky verejných a súkromných zdrojov, požadovaných na spolufinancovanie a od pripravenosti administratívnych kapacít.