Ale môže ísť aj o právnu dikciu, ako je napríklad obsiahnutá v iránskom trestnom zákone v súvislosti s úpravou ukameňovania, podľa ktorej "kamene používané na usmrtenie nesmú byť také veľké aby odsúdený skonal po zasiahnutí jednou alebo dvoma ranami, nesmú byť také malé, aby ich nebolo možné nazývať kameňmi."

Trest smrti a OSN
Z dokumentov OS dotýkajúcich sa trestu smrti treba uviesť predovšetkým Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 1966. Československo sa stalo zmluvnou stranou paktu už v roku 1976 a Slovenská republika je ním rovnako viazaná. Článok 6 ods. 2 - Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach hovorí: "V krajinách, ktoré trest smrti nezrušili, môže byť rozsudok trestu smrti uložený len za najzávažnejšie trestné činy ..." Výbor pre ľudské práva zriadený na základe paktu pod pojmom najzávažnejšie trestné činy rozumie ukladanie trestu smrti ako celkom výnimočného opatrenia. Valné zhromaždenie OSN prijalo v rokoch 1966, 1968 a 1971 niekoľko ďalších rezolúcií podporujúcich zrušenie trestu smrti a odmietajúcich ukladanie trestu smrti mladistvým a tehotným ženám. Zaujímavé sú však predovšetkým Záruky garantujúce ochranu práv osôb, ktoré môžu byť odsúdené na trest smrti prijaté Hospodárskou a sociálnou radou OSN v roku 1984. Prijatie Šiesteho dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach Radou Európy v roku 1983 malo nepochybne svoj vplyv aj na OSN. Dňa 11. júla 1991 nadobudol platnosť Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach sledujúci zrušenie trestu smrti, prijatý a otvorený na podpis Valným zhromaždením OSN 15. decembra 1989. Druhý opčný protokol rovnako ako Šiesty dodatkový protokol zakazuje trest smrti. Článok 1. Druhého opčného protokolu znie:" Žiadna osoba podliehajúca jurisdikcii štátu, ktorý je zmluvnou stranou tohto protokolu, nesmie byť popravená. Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto protokolu, musí prijať všetky nevyhnutné opatrenia na zrušenie trestu smrti vo svojej jurisdikcii." K 1. januáru 1998 ratifikovalo Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach sledujúci zrušenie trestu smrti týchto 30 krajín: Austrália, Dánsko, Ekvádor, Fínsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Luxembursko, Macedónia, Maďarsko, Malta, Mozambik, Namíbia, Nemecko, Nórsko, Nový Zéland, Panama, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Seychelské ostrovy, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Taliansko, Uruguaj a Venezuela. Ďalšie štyri krajiny Belgicko, Honduras, Kostarika a Nikaragua protokol podpísali bez následnej ratifikácie. Slovenská republika Druhý opčný protokol zatiaľ ani nepodpísali, ani neratifikovala.