Záruky garantujúce ochranu práv osôb, ktoré môžu byť odsúdené na trestu smrti schválené rezolúciou Hospodárskej a sociálnej rady OSN z 25. mája 1984:

1. v krajinách, ktoré trest smrti nezrušili, možno absolútny trest ukladať iba za najzávažnejšie trestné činy, pričom je pochopiteľné, že ich rozsah by nemal presahovať úmyselné trestné činy so smrteľnými, alebo inými mimoriadne závažnými následkami.

2. absolútny trest možno uložiť iba za trestný čin, za ktorý je trest smrti zákonom stanovený v čase spáchania trestného činu, pričom je pochopiteľné, že ak po spáchaní trestného činu dôjde k zmene zákona a trest smrti bude nahradený miernejším trestom, táto zmena sa musí vzťahovať aj na páchateľa.

3. osoby, ktoré v čase spáchania trestného činu nedovŕšili 18. rok veku, nesmú byť odsúdené na smrť. Takisto sa rozsudok trestu smrti nesmie vykonať na tehotných ženách, novorodičkách alebo osobách, ktoré sa stali nepríčetnými.

4. absolútny trest možno uložiť len vtedy, keď je vina obžalovanej osoby založená na jasných a presvedčivých dôkazoch, nepripúšťajúcich žiadne alternatívne vysvetľovanie faktov.

5. absolútny trest možno vykonať iba na základe konečného rozhodnutia vydaného kompetentným súdom a to po zákonnom postupe poskytujúcom všetky možné záruky zabezpečujúce spravodlivý súdny proces, prinajmenšom však rovnaké zárukám, obsiahnutým v článku 14 &Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, vrátane práva každej osoby podozrivej alebo obžalovanej zo spáchania trestného činu, za ktorý môže byť absolútny trest uložený, na primeranú právnu pomoc vo všetkých štádiách trestného konania.

6. Každý, kto je odsúdený na smrť, musí mať právo odvolať sa na súd vyššej inštancie a mali by byť podniknuté kroky, aby takého odvolania boli povinné.

7. každý, kto je odsúdený na smrť, musí mať právo žiadať o milosť alebo zmiernenie rozsudku. Milosť alebo zmiernenie rozsudku možno udeliť vo všetkých prípadoch uloženia absolútneho trestu.


8. absolútny trest sa nesmie vykonať v čase, keď sa rozhoduje o odvolaní alebo prebieha iné opravné konanie alebo konanie o udelenie milosti alebo zmiernenia rozsudku.

9. Kde k výkonu absolútneho trestu dôjde, musí sa vykonať tak, aby spôsobil minimálne možné utrpenie. Samotný Európsky dohovor o ľudských právach z roku 1950 trest smrti nezakazuje. V článku 2 Európskeho dohovoru sa hovorí: "Právo každého na život je chránené zákonom, nikoho nemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest."

Šiesty dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o ľudských právach vstúpil do platnosti 1. marca 1985. Je veľmi stručný a najvýznamnejšie sú jeho prvé tri články. Článok l: trest smrti sa zrušuje. Nikoho nemožno na takýto trest odsúdiť, ani popraviť.