Hlavnou ingredienciou úspechu zostáva vzdelanie a v tomto prípade vzdelanie židovské.
V časoch, keď väčšina kresťanskej populácie bola negramotná, každý Žid vedel čítať a písať. Židovské zákony zreteľne definovali predpisy o vzdelávaní. Každá židovská komunita musela mať svoju vlastnú školu a učiteľ nesmel vyučovať viac ako dvadsaťpäť detí. Rodičia mali zakázané presťahovať sa do mesta bez školy a ak to bolo nevyhnutné, otec bol povinný prevziať zodpovednosť za vzdelávanie svojich detí. Vytvoril sa školský systém, v ktorom povinná dochádzka začínala u chlapcov už v piatich rokoch. Nie je to len symbolika, že takejto škole sa hovorilo bejt ha-sefer čo v preklade znamená domov kníh. Školský systém však nebol založený s cieľom dosiahnuť profesijné uplatnenie a s tým súvisiace materiálne výhody. Systém mal výlučne náboženský charakter. Už Maimonides poznamenal, že každý Žid má povinnosť študovať Tóru bez ohľadu či je chudobný alebo bohatý, v zdraví alebo chorobe, v mladosti či v starobe. Krátka citácia na tému študovania zákonov Tóry: “A vyučujte nimi usilovne deti svoje a hovorte o nich, keď sedíte doma, keď chodíte po ceste, keď si líhate a keď vstávate”. (Deut. 71:19)
Vzdelávanie u Židov je večne sa opakujúci a nikdy nekončiaci proces. Učenie neprestalo mať svoj význam a poslanie ani v extrémnom prostredí koncentračných táborov Terezín alebo Osvienčim.
V dvadsiatom storočí sa židovstvo vo veľkej miere sekularizovalo a výrazne stúpol počet Židov vo vedeckých disciplínách. Napriek sekulárnemu charakteru židovstvo naďalej vychádzalo vo vzťahu k okoliu z nemenných hodnôt judaizmu. Aj napriek asimilácii a ateizmu morálne odkazy Tóry ostávali pre Židov aktuálne. Zdalo by sa, že Židia konkurovali, alebo konkurujú intelektom alebo bystrejšou inteligenciou, čo je však zavádzajúca a mylná predstava. Na rozdiel od iných národov v hierarchii židovského národa tak ako pred tisíckami rokov aj dnes na jednom z prvých miest prevažuje vzdelanie. Dalo by sa bez preháňania napísať „hlad po vzdelaní“. Onen hlad je tou hlavnou hybnou silou, ktorá hľadá a nakoniec objavuje.
Aj keď z priestorového dôvodu nie je možné vymenovať každého laureáta Nobelovej ceny židovského pôvodu, tak aspoň zopár z nich v kategórii literatúra: Paul Heyse, Henri Bergson, Boris Pasternak, S.Y. Agnon, Nelly Sachs, Saul Bellow, Isaac Bashevis Singer, Joseph Brodsky, Nadine Gordimer a Kertész. Medzi laureátmi za mier figurujú mená ako Henry Kissinger, Menachem Begin, Elie Wiesel, Yitzhak Rabin a Šimon Peres. V ekonomike Paul Samuelson, Herbert Simon a Milton Friedman.