referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Benjamín
Utorok, 31. marca 2020
Nobelova cena – najobľúbenejší židovský šport
Dátum pridania: 26.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: duno1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 763
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.9
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 4m 50s
Pomalé čítanie: 7m 15s
 
Na základe poslednej vôle a finančných prostriedkov švédskeho priemyselníka a zároveň vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (1833-96) bola v roku 1900 po niekoľkoročných právnych obštrukciách oficiálne založená Nobelova nadácia, ktorá každoročne udeľuje prestížnu cenu za významný objav, čin, alebo dielo.

Cena je vyše sto rokov známa pod názvom Nobelova cena.
Prvú Nobelovu cenu udelili v roku 1901 Wilhelmovi Röntgenovi. Do dnešnej doby odmenili 705 osobností. Pôvodne vytvorili päť kategórií: literatúra (100 laureátov), fyzika (171 laureátov), chémia (143 laureátov), medicína (180 laureátov), mier (111 laureátov) a v roku 1969 pribudla šiesta kategória, ekonomika (53 laureátov). V histórii Nobelovej ceny bol najmladším laureátom , ktorý v roku 1915 ako dvadsaťpäťročný získal Nobelovu cenu za fyziku. Najstaršími boli 87- roční
v roku 1966, Raymond Davis v roku 2002 a tento rok. Všetci traja získali Nobelovu cena za fyziku, kategóriu, ktorá v počte laureátov výrazne dominuje nad ostatnými. Ešte jeden údaj je zaujímavý, totiž zastúpenie Židov v počte laureátov v porovnaní s inými národmi. Z celkového počtu nositeľov Nobelovej ceny Židia tvoria 22 %, čo je významné číslo, najmä ak zoberieme do úvahy, že Židia tvoria menej ako jedno percento svetovej populácie. Ako sa dá vysvetliť táto neúmernosť? Je tajomstvo úspechu ukryté v mentalite Židov?
Práve Židia až skoro typicky utekajú od zabehnutých regulí a hľadajú inováciu v každej sfére života. Neakceptujú status quo, čo môže mať v konečnej podobe formu nového lieku, novej rovnice alebo novej vízie sveta. Práve unikátnym prístupom k riešeniu problému sa človek výrazne vzďaluje od šedivého priemeru.
Existencia Židov po tisícročia ako menšiny a život v gete, v izolácii do určitej miery výrazne podporovali motiváciu jedinca, kreativitu myslenia, sebarealizáciu. Obmedzené materiálne statky poskytovali priestor statkom duševným. Pocit neslobody a pocit ohrozenia prebúdza tvorivý potenciál. Židia boli predurčení pod tlakom svojho okolia stať sa lepšími ako boli ich otrokári, trýznitelia, nepriatelia alebo neprajníci. Pri porovnaní štátnej príslušnosti laureátov Nobelovej ceny zistíme, že aj dnes Židia dosahujú výrazne lepšie výsledky v diaspore ako v Izraeli.
Samotný fakt života v stresovom prostredí, života každej etnickej menšiny v Európe 20. storočia, by však sám o sebe nestačil k dosiahnutiu takého významného počtu Nobelových cien.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.