Politické a integračné zoskupenia na svete

Organizácia spojených národov (OSN)

Všeobecné informácie

Organizácia spojených národov je organizáciou takmer všetkých štátov na tejto planéte, (momentálne 191 členov – ako posledný pristúpil Východný Timor + 1 pozorovateľ - Vatikán), ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte. Je to záväzok zničiť vojnu, prehlbovať ľudské práva, rozvíjať sociálny pokrok a priateľské vzťahy medzi národmi a používať túto organizáciu ako stredisko pre sledovanie svojich krokov za účelom dosiahnutia týchto cieľov. Charta OSN bola podpísaná v záverečných dňoch svetovej vojny predstaviteľmi 51 vlád, ktorí sa zišli na Konferencii Spojených národov o medzinárodnej organizácii v dňoch 25. apríla - 26. júna 1945 v San Franciscu. Oficiálne však OSN vznikla 24. októbra 1945, kedy Chartu podpísala Čína, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA, Veľká Británia a väčšina signatárskych krajín OSN. Generálnym tajomníkom OSN je Kofi Annan (Ghana) od 1.1.1997 a od 1.1.2002 je vo svojom druhom funkčnom období. Ciele OSN:
1. Zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti
2. Rozvíjanie priateľských vzťahov medzi národmi založených na rešpektovaní zásad rovnoprávnosti a práva na sebaurčenie národov
3. Spolupráca pri riešení medzinárodných, ekonomických, sociálnych, kultúrnych a humanitárnych otázkach a pri podporovaní ľudských práv a základných slobôd pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva
4. Koordinácia krokov, ktoré národy uskutočňujú v záujme dosiahnutia týchto spoločných cieľov.

Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov prijalo dňa 19. januára 1993 Slovenskú republiku za člena OSN. Slovenská republika uznáva, že ľudské práva sa bytostne dotýkajú každého jednotlivca spoločnosti, pretože majú podstatný význam pre jeho existenciu a kvalitu života. Preto k základným úlohám štátu patrí zabezpečiť každému občanovi základné práva a slobody, a to aspoň v takom rozsahu, v akom štát prevzal medzinárodné záväzky a následne ich realizovať vnútroštátnymi prostriedkami.

Tradične venuje sústredenú pozornosť otázkam zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti, kontroly zbrojenia a odzbrojenia, medzinárodného práva, hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Hlavné orgány OSN:
- Valné zhromaždenie
- Bezpečnostná rada
- Hospodárska a sociálna rada
- Poručenská rada
- Medzinárodný súdny dvor
- Sekretariát OSN

Všetky tieto orgány sa nachádzajú v sídle OSN v New Yorku, okrem Medzinárodného súdneho dvora, ktorý má sídlo v Haagu.

Medzinárodná Charta OSN:

1) všetci ľudia sa rodia slobodní a seberovní, majú rovnaký nárok na LP a S
2) všetci majú rovnaké právo na slobodu, život, osobnú bezpečnosť
3) právo byť právnickou osobou
4) právo na ochranu (zákonom)
5) právo na súkromie
6) slobodu pohybu
7) vzdelanie
8) povinnosti voči spoločnosti (najmä podriadenosť zákonu)

Zvyšok tvoria tzv.sociálne práva - na rodinu, manželstvo, vlastnenie majetku, prácu, kultúrny život (patrí tu sloboda svedomia, náboženstva, presvedčenia, prejavu), práva dieťaťa – (platí pre deti od 0 do 18 rokov, bez rozdielu na všetko, žiadna diskriminácia
- všetci sa majú snažiť robiť pre deti to najlepšie), politické práva – (právo na meno a národnosť, sloboda vyjadrovania sa, vyznania a náboženstva, stretávania iných ľudí, na súkromie, informácie, ochranu pred zlým zaobchádzaním, domácim zamknutím),kultúrne a ochranné práva (právo na život, životný štandard, dennú starostlivosť, zdravotnú starostlivosť, práva postihnutých, zdravé životné prostredie, vzdelanie, oddych, ochranu pred výkonom škodlivej práce, nebezpečnými drogami, pohlavným zneužívaním, vojnou).


NATO - základné informácie

Oficiálny názov organizácie: Organizácia Severoatlantickej zmluvy (North Atlantic Treaty Organisation – NATO

NATO vzniklo podpisom Severoatlantickej zmluvy 4. apríla 1949, označovanej tiež ako Washingtonská zmluva. Zakladajúce štáty: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Luxembursko, Kanada, Nórsko, Portugalsko, Taliansko, USA, Veľká Británia

Hlavné ciele NATO:

NATO je obrannou alianciou založenou v súlade s článkom č.51 Charty OSN, ktorej základom je politická a vojenská spolupráca medzi nezávislými členskými krajinami. Členské krajiny aliancie sú zaviazané ochraňovať slobodu, spoločné dedičstvo a civilizáciu ich ľudí, založené na princípoch demokracie, individuálnej slobody a postavení právneho štátu. Členské krajiny NATO sú zaviazané k vzájomnej obrane podľa článku č. 5 Severoatlantickej zmluvy. Rozhodnutia NATO sú prijímané na základe konsenzu, po diskusii a konzultáciách medzi členskými krajinami. NATO predstavuje tiež transatlantické spojenectvo medzi európskymi členmi, USA a Kanadou.

Najvyšší orgán a predstaviteľ NATO:

Najvyšším orgánom NATO je Severoatlantická rada (North Atlantic Council - NAC), ktorá má efektívnu politickú právomoc a kompetencie prijímať rozhodnutia NATO. Severoatlantická rada je zložená zo Stálych predstaviteľov všetkých 26 -tich členských krajín NATO. Od októbra 1999 do 1.1.2004 vykonával funkciu predsedu NAC Lord George Robertson (pôvodom Brit). Od 1.1.2004 je generálnym tajomníkom NATO Jaap de Hoop Scheffer. Organizačná štruktúra NATO:

DPC ( Defence Planning Committee ) - Výbor pre obranné plánovanie
NAC ( North Atlantic Council ) - Severoatlantická rada
NPG ( Nuclear Planning Group ) - Skupina pre jadrové plánovanie
MC ( Military Committee ) - Vojenský výbor

Členské krajiny NATO (26 – pôvodne 19 - do marca r.2004):

1. Belgicko členom od 4. apríla 1949

2. Bulharsko členom od 29. marca 2004

3. Česká republika členom od 12. marca 1999

4. Dánsko členom od 4. apríla 1949

5. Estónsko členom od 29. marca 2004

6. Francúzsko členom od 4. apríla 1949

7. Grécko členom od 18. februára 1952

8. Holandsko členom od 4. apríla 1949

9. Island členom od 4. apríla 1949

10. Kanada členom od 4. apríla 1949

11. Litva členom od 29. marca 2004

12. Lotyšsko členom od 29. marca 2004

13. Luxembursko členom od 4. apríla 1949

14. Maďarsko členom od 12. marca 1999

15. Nemecko členom od 5. mája 1955

16. Nórsko členom od 4. apríla 1949

17. Poľsko členom od 12. marca 1999

18. Portugalsko členom od 4. apríla 1949

19. Rumunsko členom od 29. marca 2004

20. Slovenská republika členom od 29.

marca 2004

21. Slovinsko členom od 29. marca 2004

22. Španielsko členom od 30. mája 1982

23. Taliansko členom od 4. apríla 1949

24. Turecko členom od 18. februára 1952

25. USA členom od 4. apríla 1949

26. Veľká Británia členom od 4. apríla 1949

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

Pozn.: O vstup do NATO prejavilo záujem aj Chorvátsko, Albánsko a Macedónsko - tieto štáty majú záujem o vstup do NATO, zatiaľ však neboli prizvané k prístupovým rokovaniam.





Rada Európy

Rada Európy bola založená ako medzivládna organizácia 5. mája 1949 pôvodne desiatimi európskymi štátmi, s hlavným poslaním šíriť myšlienku jednoty medzi jej členmi. V súčasnosti má 44 členských štátov: Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Rakúsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Gruzínsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Island, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Litva, Luxembursko, Malta, Moldavsko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Ruská federácia, San Marino, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Macedónsko, Turecko, Ukrajina a Veľká Británia. Ako pozorovatelia sú to štáty: (6) Canada, Holy See, Israel, Japan, Mexico, US.

Ktorýkoľvek európsky štát sa môže stať členom Rady Európy za podmienky, že akceptuje princípy právneho štátu a garantuje ľudské práva a základné slobody každému v rámci svojej jurisdikcie. Sídlo Rady Európy sa nachádza v Štrasburgu (Francúzsko) v Paláci Európy.

Poslanie Rady Európy
1. ochraňovať ľudské práva, princípy pluralitnej demokracie a vládu zákona,
2. propagovať a posilňovať rozvoj uvedomovania si európskej kultúrnej identity a diverzity,
3. hľadať riešenia problémov, ktorým európska spoločnosť čelí (diskriminácia minorít, xenofóbia, intolerancia, ochrana prírody, klonovanie ľudí, AIDS, drogy, organizovaný zločin a pod.)
4. napomáhať konsolidácii demokratickej stability v Európe podporou politických, legislatívnych a ústavných reforiem. Zloženie Rady Európy:

Výkonným orgánom Rady Európy je Výbor ministrov (jej členmi sú ministri zahraničných vecí všetkých 44 členských štátov - resp.

ich stáli delegáti) spoločne s Parlamentným zhromaždením Rady Európy.

Aktivity Rady Európy:

Rada Európy sa zaoberá všetkými dôležitými záležitosťami týkajúcimi sa Európy s vylúčením obrany.


Európska únia / EÚ

Európska únia,v angličtine European Union, EU – mezinárodná organizácia
združujúca od 1.mája 2004 25 štátov západnej, severnej, strednej a južnej Európy. Cieľom je prehlbovanie hospodárskej a politickej integrácie členských krajín. V r. 1952 vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele. V r. 1958 rímskymi zmluvami Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu. Zakladajúcimi členmi všetkých troch organizácií boli Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko. V r.1967 boli zlúčené orgány týchto troch organizácií a vzniklo Európske spoločenstvo (ES). Základné orgány: Európska komisia, Rada ministrov, Európsky parlament, Európsky súdny dvor, Európska investičná banka, Hospodársky a sociálny výbor. V r. 1973 pristúpili k Európskemu spoločenstvu Veľká Británia, Dánsko a Írsko, 1981 Grécko, 1986 Španielsko a Portugalsko. V r.1992 bola podpísaná Maastrichtská zmluva ohľadom Európskej únie, ktorá prehlbuje existujúcu spoluprácu členských krajín a predpokladá postupnú integráciu členských štátov i v dalších oblastiach (hospodárska a menová únia, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, sociálna politika). V r.1995 pristúpili k Europskej únii Fínsko, Rakúsko a Švédsko. Od r.2004 je členom ďalších 10 pristupujúcich krajín – medzi nimi aj Slovensko.


CEFTA: Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode

Cieľom Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA) je prispieť k ekonomickému rozvoju členských krajín prostredníctvom rastu vzájomnej obchodnej výmeny, postupným vytvorením oblasti voľného obchodu. Krajiny CEFTA sa snažia o odstránenie prekážok vzájomného obchodu.

Dohodu podpísali 21. decembra 1992 vtedajšie Československo, Maďarsko a Poľsko. Slovensko sa stalo členom CEFTA od svojho vzniku. Prvý efekt dohoda priniesla od 1. marca 1993, kedy členské krajiny znížili clá na priemyselné produkty približne o 40 %. Po ďalších zmenách v roku 1994 od 1. júla prekročil podiel bezcolných tovarov 50-percenntú hranicu. Od 1. januára 1996 sa plným členom CEFTA stalo Slovinsko. Zároveň podiel priemyselných tovarov oslobodených od cla vzrástol na 80 % a pokračovala postupná redukcia ciel na poľnohospodárske produkty. O rok neskôr, teda od 1. januára 1997, už bol od cla oslobodený vzájomný obchod so všetkými priemyselnými tovarmi s výnimkou niekoľkých citlivých položiek. Od 1. júla 1997 je členom CEFTA Rumunsko a od januára 1999 aj Bulharsko.

Dohoda určuje postupnú liberalizáciu vzájomného obchodu, pričom ku koncu prechodného obdobia budú odstránené všetky tarifné a netarifné prekážky v obchode s priemyselnými výrobkami.

Vzhľadom na špecifický charakter poľnohospodárskeho sektoru nepredpokladá dohoda plnú liberalizáciu obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami. V dlhšom časovom horizonte sa očakáva liberalizácia aj ostatných oblastí ekonomických vzťahov, ako voľný pohyb kapitálu a práce, vytvorenie výhodných podmienok pre priamu spoluprácu podnikov a priame zahraničné investície, zlepšenie dopravného systému a infraštruktúry a koordináciu národných energetických a telekomunikačných systémov. Najcitlivejšou oblasťou je obchod s agropotravinárskymi produktmi. Na jednej strane Maďarsko, Česká republika a Slovensko majú záujem na ďalšej liberalizácii, ostatné členské štáty na čele s Poľskom sa snažia zabrániť prílevu potravín a poľnohospodárskych produktov z dovozu, ktoré ohrozujú ich domácu produkciu. Tento rozpor môže podľa niektorých pozorovateľov vyústiť až do rozpadu celej dohody.


EFTA

Európske združenie voľného obchodu, ESVO, v angličtine European Free Trade
Association, EFTA – zoskupenie založené 4.1.1960 Dánskom, Nórskom,
Portugalskom, Rakúskom, Veľkou Britániou, Švédskom a Švajčiarskom; ďalej
pristúpilo Fínsko, Island a Lichtenštajnsko. Cieľom združenia bolo odstrániť
prekážky vo vzájomnom obchodovaní s priemyselnými výrobkami. To sa týkalo len
voľných pohybov tovaru vnútri zoskupenia; voči tretím krajinám si každá krajina
zachováva vlastný colný režim. Po odchode Dánska a Veľkej Británie (neskôr aj
Portugalska), ktoré sa stali členmi EHS, význam ESVO klesol. V roku 1973
vstúpili do platnosti dohody o voľnom obchode medzi členskými štátmi tohoto
zoskupenia a Európskymi společenstvami, zavŕšené v roku 1977 colnou úniou. Projekt vytvorenia jednotného vnútorného trhu v EHS (od roku 1993 Európskej
únie) motivovali zosílenie kontaktov medzi ESVO a EÚ, ktoré viedlo k vytvoreniu
tzv. Európskeho hospodárskeho priestoru.

V súčasnosti má 4 členov: Iceland, Liechtenstein, Norway, Switzerland


OECD

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, v angličtine Organization for
Economic Cooperation and Development, OECD – mezinárodná organizácia založená 30.9.1961 ako nástupnícka organizácia OEEC; sídli v Paríži. Členovia - 23
európskych štátov + 7 mimoeurópskych: USA , Kanada, Japonsko, Mexiko, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland. Hlavným cieľom je liberalizácia mezinárodného obchodu a financií. Každoročne vydává ekonomickú analýzu a hodnotenie hospodárskych výsledkov jednotlivých krajín. SR je členom od 14.12.2000.

(OPEC) Organization of Petroleum Exporting Countries
Založené 14.9.1960 – má za úlohu koordinovať obchodnú politiku pri vývoze ropy.

Patria tu nasledovné krajiny: (11) Algeria, Indonesia, Iran, Iraq, Kuwait, Libya, Nigeria, Qatar, Saudi Arabia, UAE, Venezuela.

(OAPEC) Organization of Arab Petroleum Exporting Countries

Organizácia arabských krajín vyvážajúcich ropu, v angličtine Organization of
Arab Petroleum Exporting Countries, OAPEC – medzinárodné regionálne komoditné
združenie založené 9.1.1968. Členmi je 11 krajín: Alžírsko, Bahrajn, Egypt, Irak, Katar,
Kuvajt, Líbya, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Sýria a Tunisko. Organizácia
usiluje o ochranu záujmov členských krajín pri vývoze ropy, o koordinácii
obchodnej politiky, o výmenu informácií a o spoločné projekty v oblasti ťažby,
prepravy a spracovania ropy.


(OOP) Organizácia pre oslobodenie Palestíny a jej vodca JÁSIR ARAFAT

V r. 1967 prevzal Jásir Arafat vedenie Organizácie pre oslobodenie Palestíny, ktorej do tej doby predsedal Ahmad Šukajrí. Vzápätí rozpútalo oslobodzovacie hnutie ozbrojený boj proti Izraelu. Arafat bol v roku 1959 pri zrode Al-Fatáhu, ktorý bol jadrom Organizácie pre oslobodenie Palestíny. Cieľom OOP je vytvorenie arabského štátu na území Palestíny. Vrcholná organizácia palestínskeho oslobodzovacieho hnutia bola na Druhej arabskej vrcholnej konferencii uznaná Palestine Liberation Organization (PLO). Po založení Izraelu (14. 5. 1948), keď z neho začali Arabi utekať a vznikli neriešiteľné problémy s utečencami, vytvorili sa partizánske skupiny (fedajíni). Príslušníci týchto skupín pochádzali z palestínskych utečeneckých táborov v štátoch susediacich s Izraelom. Práve Arafat sa stal ich vodcom.