Len láska ho môže natoľko prekvapiť, pretože s ňou vo svojom obraze sveta vôbec nerátal. Ona ho prímä k tomu, že znovu objaví radosť zo života a nebude potrebovať zakrývať si oči pred realitou alebo si nad ňou zúfať. Preto môžeme povedať, že každý človek je otvorený pre lásku a prirodzene po nej túži. Avšak nie v každom prípade človek vie túto lásku prijať. Príčiny tohto môžu byť rôzne, ale najčastejšie je to pýcha, ktorá človeku bráni niečo prijať bez možnosti odplatenia sa. Za tým sa môže skrývať určitý strach, neviera voči druhému, ktorý sa snaží toto dobro poskytnúť bez nároku na odmenu. Takýto strach sa môže odbúrať len trpezlivosťou a neprestajným darúvaním lásky takémuto človeku.

Dajú sa tu nájsť paralely s Kierkegaardovým modelom troch fáz života u človeka. Prvá fáza u neho – tzv. estetická – sa v tejto práci dá prirovnať k fáze, kedy človek vo vzťahoch hľadá len únik pred realitou a sebou samým. Jeho druhá fáza – tzv.etická – sa tu však celkom nezhoduje, pretože tu skôr tvorí prechod medzi neuvedomovaním si a medzi znechutením, ktoré v tejto práci je druhou fázou.
Ako to je vidieť aj hlavne na postoji cynizmu v uvedenom prípade.