Motto:
„A nazval Adam menom všetok dobytok, všetko vtáctvo nebeské a všetku zver poľnú. Pomoc však, čo by mu bola podobná, nenašiel. Potom riekol Pán, Boh: ‘Nie je dobre byť človeku samému. Nuž učiním mu pomocnicu, ktorá mu bude podobná.’“
Gn 2, 20.18

Potreba rovnocenného vzťahu
Človek potrebuje druhého človeka. Pretože rovnocenný vzťah je predpokladom spoznávania vlastnej hodnoty v druhom človeku. Človek, samozrejme, spoznáva seba inými prostriedkami, napr. vo vlastnom postoji k stvorenému svetu. Lenže tu nejde o vzťah medzi osobami, chýba tu nejaká odpoveď na tento ľudský postoj, chýba odozva. Preto o osobnom vzťahu sa dá hovoriť len v prípade vzťahov človek-Boh a človek-človek.
Pod pojmom interpersonalita skôr chápeme vzťah človeka s človekom. Tu však treba dôrazne podotknúť, keďže pri vzťahu je dôležitým rozmerom poznávanie vlastnej hodnoty, že základ tohto vzťahu človek-človek tvorí vzťah Boha s človekom. Toto zdôrazňuje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi, keď hovorí: „Jestvuje istá podobnosť medzi jednotou božských osôb a bratstvom, ktoré majú ľudia utvárať medzi sebou v pravde a láske. Láska k blížnemu je neoddeliteľná od lásky k Bohu.“
Podobne pre rovnosť ľudí argumentuje aj pastoračná konštitúcia Gaudium et spes, keď sa pri potrebe odstránenia diskriminácie odvoláva na Boží plán. Človek je stvorený na Boží obraz, teda ako rozumná a slobodná bytosť, preto len takto môže mať plnú účasť na vzťahu s Bohom.
Avšak, aj keď vzťah k Bohu je prepotrebný, nikdy nemôže úplne vyplniť potrebu vzťahu človeka k druhému človeku. Vzťah k človeku nám umožňuje plastickejšie a „na vlastné oči“ spoznávať druhého človeka, a cez neho a cez jeho postoje aj seba samého.

Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, past. konšt. Gaudium et spes, 24: AAS 58 (1966) 1045, in KKC, 1878, SSV, Trnava 1998
KKC, 1878, SSV, Trnava 1998
Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, past. konšt. Gaudium et spes, 29: AAS 58 (1966) 1048, in KKC, 1935, SSV, Trnava 1998

Vzťah medzi ľuďmi ako únik pred sebou

V dnešných časoch sa často hovorí, že spoločnosť sa dostáva do krízy. Rastie aj počet samovrážd, rozvodov, násilných činov a podobne. Veľa ľudí sa uzatvára do seba, nevie nadväzovať normálne, úprimné a zdravé priateľské vzťahy, nemajú sa o čom rozprávať. Často druhého človeka považujú len za vec, ktorá sa dá na niečo využiť, ktorá je na niečo prospešná.