Druhým významným stimulom, ktorý zameral pozornosť verejnosti i odborníkov na problém domáceho násilia boli feministické hnutia. Feminizmus od svojho vzniknutia poukazoval na rôzne stránky nerovnoprávneho postavenia žien a mužov v spoločnosti a v rodine, okrem iného i na násilie voči ženám, ktoré videl v nerovnom postavení žien. Pri argumentácii sa využívali poznatky o počtoch žien bitých a týraných blízkymi príbuznými, hlavne manželmi. Tieto násilné činy sa nepovažovali za tresné činy a neboli legislatívne ošetrené. Zákony pokrývali iba tie akty domáceho násilia, ktoré boli kvalifikované ako trestné činy, ako vražda, a to nie vždy.Avšak používané údaje sa nedali zovšeobecniť, boli to len kusé informácie z rôznych oblastí, ktoré mohli pomôcť na poskytnutie okamžitej pomoci, ale nedala sa z nich vypracovať žiadna ucelenejšia koncepcia riešenia problému.

Jednotlivé vedecké disciplíny mali z časového hľadiska rozdielny štart, kedy sa problematikou domáceho násilia začali zaoberať. Sociológia bola medzi poslednými odbormi, ktoré domácemu násiliu venovali výskumnícku pozornosť. Od 60. rokov minulého storočia sa vo svete začal proces detabuizácie domáceho násilia. Téma sa postupne dostávala do povedomia širšej verejnosti, rozrastali sa formy pomoci a ochrany obetí násilia. A rozrástli sa i výskumné aktivity. Dnes sú poznatky oveľa bohatšie ako pred 30-40 rokmi, ale stále zostáva veľa vecí neznámych a nie celkom vysvetlených. Proces detabuizácie neprebiehal všade rovnakým tempom.

K denšnému dňu sa jednotlivé spoločnosti dopracovali na rôznu úroveň riešenia tohto fenoménu, tak v legislatíve a v poskytovaní pomoci týraným osobám, ako aj vo výskume tohto problému.
Dlhú dobu sa verilo, že násilie v domácnosti sa spája s menej vzdelanými osobami, že sa vyskytuje v chudobnejších rodinách, viac na vidieku ako v meste, že sa vyskytuje len v niketorých spoločnostiach alebo špecifických rodinách. Pri súčasnom stave poznatkov je možné povedať, že domáce násilie je síce viazané na sociálno-kultúrne prostredie, ale nevyhýba sa žiadnej skupine či spoločnosti. Objavuje sa vo všetkých spoločnostiach a je tak vážnym problémom, že sa mu venuje veľká pozornosť aj na medzinárodnej úrovni. Zaoberajú sa ním viaceré organizácie a inštitúcie, ktoré k tejto téme vypracovali rad dokumentov.

Mnohé medzinárodné dokumenty deklarovali, že právo nebyť vystavovaná či vystavovaný domácemu násiliu alebo hrozbe domáceho násilia je základným a univerzálnym ľudským právom. Rovnako sú v medzinárodných a regionálnych ustanoveniach o ľudských právach zakomponované i hodnoty týkajúce sa rodiny a rodinného života. Zaručuje sa v nich právo na súkromný život a domov, rodinu deklarujú ako osobný priestor poskytujúci svojim členom útechu a podporu v osobnom raste. Upozorňujú na význam rodiny, ktorý by sa nemal podcenovať. Avšak právo na rodinný život v súkromí rozhodne nezahŕňa právo na zneužívanie členov rodiny. Domáce násilie je neakceptovateľné a nemôže byť tolerované v žiadnej forme, v žiadnom rozsahu, ani v žiadnej spoločnosti. Násilie v domácnosti znamená nie len porušenie základných ľudských práv a slobôd, ale často poškodzuje fyzické či psychické zdravie a vedie k rozkladu rodiny.

Neakceptovateľnosť domáceho násilia nachádza svoju oporu v presvedčení, že všetci ľudia majú právo na úctu a rešpektovanie svojej ľudskej dôstojnosti a práv. Prvý dôležitý dokument týkajúci sa tejto problematiky je Medzinárodná listina ľudských práv, ktorá bola prijatá v roku 1948. Kedže podľa dostupných poznatkov je prevažná väčšina násilia v domácnosti páchaná na ženách, viaceré dokumenty prijaté v súvislosti s porušovím základných ľudských práv alebo zamerané priamo na boj s násilím sa viažu na ženy. V roku 1979 bol prijatý Dohovor o dostránení všetkých foriem diskriminácie žien. V roku 1993 Svetová konferencia o ľudských právach vo Viedni akceptovala, že práva žien a dievčat sú nescudziteľnou, integrálnou súčasťou všeobecných ľudských práv. Valné zhromaždenie OSN v decembri 1993 prijalo Deklaráciu o odstránení násilia voči ženám, čo je prvý medzinárodný dokument v oblasti ľudských práv, ktorý sa zaoberá výlučne násilím voči ženám. Deklarácia uznáva urgentnú potrebu univerzálnej aplikácie práv žien a princípov rovnosti, bezpečnosti, integrity a dôstojnosti, garantovaných Medzinárodnou listinou ľudských práv.