Násilie v rodine

Celá naša spoločnosť a svet okolo nás je plný násilia v rôznych formách. Ľudstvo je sprevádzané násilím už od jeho počiatkov a násilne správanie nenachádzame len u ľudí, ale aj u ostatných živočíchov. Kým platí pravidlo silnejší prežíva, má násilie určite svoje opodstatnenie, ale v súčasnej spoločnosti nepotrebujeme byť agresívny aby sme prežili, ale aj tak je celý náš život plný násilia. Asi vojny sú najvýraznejším prejavom násilia a jeho ničivej sily v spoločnosti, ale s násilim sa stretávame skoro všade. Ale čo je zarážujúce, násilie je páchané aj v inštitúciách, ktoré pôvodne vznikli na ochranu svojich členov a kde sa nepredpokladá agresia voči členom, ale predsa je to tak, mám na mysli domáce násilie, čiže násilie pachané v kruhu rodiny. Domáce násilie bude témou mojej práce, určite je domáce násilie fenoménom súčasnej doby ale aj dôb predchádzajúcich.

V nasledujúcich stranách sa pokúsim objasniť problém domáceho násilia. Túto tému som si vybral s toho dôvodu, že rodina tvorí základ spoločnosti, predpokladá sa, že v rodine sa jej členovia budú navzájom rešpektovať a že v nej bude zaručená bezpečnosť pre každého, no žial, tomu tak nie je. Najprv by som sa zameral na samotnú definíciu pojmu domáce násilie. Tento pojem sa používa na označenie násilných činov a zanedbávania, ktoré sa odohrávajú v rámci domácich vzťahov, čo znamená predovšetkým v rodine, ale aj v partnerskom vzťahu. V užšom zmysle sa ním rozumejú fyzické útoky, ktoré môžu mať podobu fyzického a sexuálneho násilia. Prejavmi fyzického násilia sú napríklad sácanie, kopanie, škrtenie, udieranie päsťou, ohrozovanie zbraňou a podobne. Pri ženách môže byť rizikové obdobie tehotenstva, keď partneri reagujú násilne na prichádzajúce zmeny. V širšom zmysle sa pod pojmom domáce násilie rozumie aj psychické, sociálne alebo ekonomické násilie, čo môžu byť opakované slovné útoky, nadávanie, obťažovanie, obmädzovanie osobnej slobody, prístupu k finančným zdrojom a podobne. Najvšeobecnejšie sa dá domáce násilie charakterizovať ako akékoľvek násilie vykonané doma alebo v rámci rodiny, ktoré predpokladá blízky vzťah medzi obeťou a násilníkom, čo nemusí byť len násilie voči ženám, ale aj voči deťom, nasilie medzi súrodencami alebo zneužívanie a zanedbávanie starších ľudí svojimi deťmi. Zahŕňa sexuálne a fyzické násilie, ako aj psychické či sociálne týranie a zanedbávanie. Ale jednoznačné vymedzenie pojmu domáce násilie neexistuje, stále pretrváva problém s definíciou.
Každá disciplína, ktorá sa ním zaoberá, sa usiluje o vytvorenie vlastnej definície. Násilie možno nájsť v domácnostiach kdekoľvek na svete, prakticky niet miesta, kde by sa nevyskytovalo. Obeťami domáceho násilia môžu byť ženy ako i muži, či už starí alebo mladí, bohatí alebo chudobní. K domácemu násiliu môže dôjsť v rodinách zo všetkých spoločenských vrstiev, zasahuje všetky skupiny spoločnosti. Nachádza sa vo všetkých triedach, či už spoločenských, ekonomických, naboženských, ekonomických. A výnimkou nie je ani Slovensko. Nakoľko sa problém domáceho násilia až do obdobia posledných niekoľko desaťročí ignoroval z národného i medzinárodného hľadiska, chýbali dôveryhodné údaje o jeho rozšírenosti a výskyte. Vo svete sa problém domáceho násilia začal skúmať len asi pred 25 rokmi, čo je veľmi krátka doba. Na Slovensku pred rokom 1989 bola téma násilia tabuizovaná a v predsocialistickom období vládol silný tradicionalizmus, ktorý domáce násilie vytesňoval do intimity rodinného prostredia. Za socializmu bolo zakázané zverejňovanie negatívnych spoločenských javov. Ani prvé roky transformácie spoločnosti po roku 1989 neboli pre boj s násilím na Slovensku priaznivé, lebo ho prekrývali všeobecnejšie politické problémy. Otázky domáceho násilia sa dostali do verejného záujmu až v polovici 9O-tych rokov.

Na tento problém sa začalo upozorňovať pod vplyvom zahraničia, ako z medzinárodných oficiálnych fór a pod tlakom mimovládnych organizácií. Násilie ako také, sa v ľudskej spoločnosti vyskytuje už od jej vzniku a dlho sa pokladalo za súčasť života a nevenovala sa mu pozornosť. Násilie v domácnosti bolo po dlhú dobu úplné tabu, dôvodom bolo vnímanie rodiny a domácnosti ako vysoko privátnej sféry, do ktorej spoločnosť ani okolie rodiny nemá nijakým spôsobom zasahovať. Venovanie pozornosti otázkam domáceho násilia zo strany spoločnosťi má svoju dlhú históriu. Prvé náznaky spojené so záujmom spoločnosti ohľadom násilia konaného v rodine sa nachádzajú v právnych zákonoch z čias Rímskej ríše, z roku 375 po Kristovi, kedy sa zabitie dietaťa označilo za vraždu. Predtým boli deti v hierarchii ešte nižšie ako zvieratá.V minulosti mohli jedinci, na ktorých bolo páchané násilie, hladať ochranu a pomoc len v cirkevných organizáciách a v širšej rodine, ale právna ochrana a postih neboli ustanovené. Inštitúcie nevenovali pozornosť problémom týkajúcich sa domácim násilím, a to po dlhé obdobie.

Až oveľa neskôr, predovšetkým, keď detský lekári a sociálni pracovníci začali poukazovať na prípady niektorých poranení a chorôb u detí, ktoré bolo ťažké vysvetliť z medicínskeho hľadiska, začali problémy násilia voči deťom dostávať do povedomia niektorých úradov a inštitúcii. Lekárske správy a informácie možno považovať za prvý impulz, ktorý vyvolal potrebu venovať pozornosť otázkam násilia a týrania v rodinách. Z profesionálneho hľadiska boli teda lekári a sociálni pracovníci medzi prvými, ktorí odhalili prípady násilia. Záujem o niektoré poranenia detí a následne o určenie príčin viedol k poznávaniu sociálneho prostredia rodiny dieťaťa. Odhalenie tažko vysvetliťelných úrazov detí a neľudského zaobchádzania s deťmi sa stali počiatočným stimulom pre upriamenie pozornosti na zaobchádzanie s deťmi v rodinách. Veľmi dlhé obdobie nebolo totiž fyzické násilie ako metóda výchovy detí ničím zvláštnym. V súčasnosti sa v mnohých krajinách fyzické tresty voči deťom nepovažujú za nič neobvyklé.
Druhým významným stimulom, ktorý zameral pozornosť verejnosti i odborníkov na problém domáceho násilia boli feministické hnutia. Feminizmus od svojho vzniknutia poukazoval na rôzne stránky nerovnoprávneho postavenia žien a mužov v spoločnosti a v rodine, okrem iného i na násilie voči ženám, ktoré videl v nerovnom postavení žien. Pri argumentácii sa využívali poznatky o počtoch žien bitých a týraných blízkymi príbuznými, hlavne manželmi. Tieto násilné činy sa nepovažovali za tresné činy a neboli legislatívne ošetrené. Zákony pokrývali iba tie akty domáceho násilia, ktoré boli kvalifikované ako trestné činy, ako vražda, a to nie vždy.Avšak používané údaje sa nedali zovšeobecniť, boli to len kusé informácie z rôznych oblastí, ktoré mohli pomôcť na poskytnutie okamžitej pomoci, ale nedala sa z nich vypracovať žiadna ucelenejšia koncepcia riešenia problému.

Jednotlivé vedecké disciplíny mali z časového hľadiska rozdielny štart, kedy sa problematikou domáceho násilia začali zaoberať. Sociológia bola medzi poslednými odbormi, ktoré domácemu násiliu venovali výskumnícku pozornosť. Od 60. rokov minulého storočia sa vo svete začal proces detabuizácie domáceho násilia. Téma sa postupne dostávala do povedomia širšej verejnosti, rozrastali sa formy pomoci a ochrany obetí násilia. A rozrástli sa i výskumné aktivity. Dnes sú poznatky oveľa bohatšie ako pred 30-40 rokmi, ale stále zostáva veľa vecí neznámych a nie celkom vysvetlených. Proces detabuizácie neprebiehal všade rovnakým tempom.

K denšnému dňu sa jednotlivé spoločnosti dopracovali na rôznu úroveň riešenia tohto fenoménu, tak v legislatíve a v poskytovaní pomoci týraným osobám, ako aj vo výskume tohto problému.
Dlhú dobu sa verilo, že násilie v domácnosti sa spája s menej vzdelanými osobami, že sa vyskytuje v chudobnejších rodinách, viac na vidieku ako v meste, že sa vyskytuje len v niketorých spoločnostiach alebo špecifických rodinách. Pri súčasnom stave poznatkov je možné povedať, že domáce násilie je síce viazané na sociálno-kultúrne prostredie, ale nevyhýba sa žiadnej skupine či spoločnosti. Objavuje sa vo všetkých spoločnostiach a je tak vážnym problémom, že sa mu venuje veľká pozornosť aj na medzinárodnej úrovni. Zaoberajú sa ním viaceré organizácie a inštitúcie, ktoré k tejto téme vypracovali rad dokumentov.

Mnohé medzinárodné dokumenty deklarovali, že právo nebyť vystavovaná či vystavovaný domácemu násiliu alebo hrozbe domáceho násilia je základným a univerzálnym ľudským právom. Rovnako sú v medzinárodných a regionálnych ustanoveniach o ľudských právach zakomponované i hodnoty týkajúce sa rodiny a rodinného života. Zaručuje sa v nich právo na súkromný život a domov, rodinu deklarujú ako osobný priestor poskytujúci svojim členom útechu a podporu v osobnom raste. Upozorňujú na význam rodiny, ktorý by sa nemal podcenovať. Avšak právo na rodinný život v súkromí rozhodne nezahŕňa právo na zneužívanie členov rodiny. Domáce násilie je neakceptovateľné a nemôže byť tolerované v žiadnej forme, v žiadnom rozsahu, ani v žiadnej spoločnosti. Násilie v domácnosti znamená nie len porušenie základných ľudských práv a slobôd, ale často poškodzuje fyzické či psychické zdravie a vedie k rozkladu rodiny.

Neakceptovateľnosť domáceho násilia nachádza svoju oporu v presvedčení, že všetci ľudia majú právo na úctu a rešpektovanie svojej ľudskej dôstojnosti a práv. Prvý dôležitý dokument týkajúci sa tejto problematiky je Medzinárodná listina ľudských práv, ktorá bola prijatá v roku 1948. Kedže podľa dostupných poznatkov je prevažná väčšina násilia v domácnosti páchaná na ženách, viaceré dokumenty prijaté v súvislosti s porušovím základných ľudských práv alebo zamerané priamo na boj s násilím sa viažu na ženy. V roku 1979 bol prijatý Dohovor o dostránení všetkých foriem diskriminácie žien. V roku 1993 Svetová konferencia o ľudských právach vo Viedni akceptovala, že práva žien a dievčat sú nescudziteľnou, integrálnou súčasťou všeobecných ľudských práv. Valné zhromaždenie OSN v decembri 1993 prijalo Deklaráciu o odstránení násilia voči ženám, čo je prvý medzinárodný dokument v oblasti ľudských práv, ktorý sa zaoberá výlučne násilím voči ženám. Deklarácia uznáva urgentnú potrebu univerzálnej aplikácie práv žien a princípov rovnosti, bezpečnosti, integrity a dôstojnosti, garantovaných Medzinárodnou listinou ľudských práv.
Obsahuje celú škálu opatrení, ktoré by mali signatárske štáty implementovať s cieľom eliminácie všetkých foriem násilia voči ženám, vrátane násilia v domácnosti. Medzi tie opatrenia patria okrem iného, rozširovať trestné, občianske, pracovné a administratívne postihy v rámci domácej legislatívy, rozpracovať národné akčné plány, ktoré pomôžu ochrániť ženy pred akoukoľvek formou násilia, zahrnúť do rozpočtov vlád adekvátne zdroje na financovanie aktivít, ktoré by prispeli k odstráneniu násilia, podpora výskumov...

Ešte veľa ďalších dokumentov, organizácií a konferencií sa zaoberalo a zaoberá témou násilia páchaného na ženách. Druhou veľkou skupinou, ktorá sa často stáva obeťou násilia alebo týranie v rodine sú deti. Aj táto skupina je v pozornosti medzinárodných inštitúcii, ktoré sa stavajú za ochranu detí pred porušovaním ich základných práv. V roku 1989 na valnom zhromaždení OSN bol prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý okrem USA a Somálska prijali všetky krajiny sveta. Tento dokument potvrdzuje princípy základných práv a slobôd. Dohovor jasne stanovuje, že deti majú právo byť chránené pred všetkými formami násilia mimo rodiny i v rodine. Tento dokument formuje právo detí na ochranu pred akýmkoľvek telesným alebo duševým týraním. Aj tento dokument mal svojich predchodcov, potreba zvláštnej starostlivosti bola zakotvená v Ženevskej deklarácii práv dieťaťa už v roku 1924 a v Deklarácii práv dieťaťa prijatej OSN v roku 1959 ako i v daľšich dokumentoch týkajúcich sa otázkou práv dieťaťa. V oblasti boja proti násiliu a poskytovania ochrany pred násilím pôsobí vo svete množstvo ďaľších inštitúcií a organizácií. Významnú úlohu v ochrane základných práv zohrávajú mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou práv žien a detí. Okrem konkrétnej pomoci obetiam násilia sa venujú aj osvete a snažia sa presvedčiť širokú verejnosť o tom, že ak niekto niekomu za dverami svojho bytu ubližuje, nie je to len jeho súkromná vec.

Okrem toho, že domáce násilie je vážnym porušením ľudských práv, zanecháva ťažké straty na fyzickom a mentálnom zdraví obetí. Jeho následky bývajú často chronické a dlhodobé. Násilie voči deťom môže spôsobiť problémy ich zdravého rozvoja a zmenšuje ich príležitosť bezproblémového zapojenia sa do spoločnosti, častokrát obeťe násilia prenášajú svoje zlé skúsenosti z detstva na svoje potomstvo a tiež sa k svojim ďeťom správajú násilne. Násilie voči starším členom rodiny znemožnuje pokojnú starobu a zaslúžený odpočinok, dokonca môže spôsobiť ich skoršiu smrť. Každá forma násilia má dlhodobé následky, no u niektorých foriem sú obzvášť pravdepodobné.
Napríklad sexuálne zneužívanie počas detstva môže spôsobiť komplikácie počas neskoršieho tehotenstva, násilie počas detstva alebo adolescencie môže zvýšiť riziko samovraždy, depresií, alebo iných psychických porúch počas dospelosti. Zdravotné následky môžu byť rôzneho druhu, môžu poškodiť mentálne zdravie. Ttypickým prejavom mentálnych porúch sú strach, depresia, úzkosť, nízke sebahodnotenie, sexuálne disfunkcie, poruchy spánku, samovražda a iné. Násilie poškodzuje fyzické zdravie, čo má za následok občasné alebo neustále ťažkosti, astmu, deštruktívne zdravotné správanie, alkoholizmus a drogovú závislosť a iné. Napokon možným zdravotným následkom je poškodenie reprodukčného zdravia, čo má za následok gynekologické problémy, nechcené tehotenstvo, sexuálne prenosné choroby a iné. Pre veľa žien sú psychické následky domáceho násilia oveľa horšie, ako fyzické zranenia.

Zdravotné následky vytvárajú reťazový efekt, nakoľko zasahujú nie len obete násilia, ale aj ich rodiny a deti a spoločnosť. Deti, ktoré boli vystavené zanedbávaniu zo strany rodičov sú v ohrození, že v dospelosti budú aj oni násilníkmi a že budú mať problémy v správaní a emocionálne problémy. Zahraničné výskumy preukázali, že ženy, ktoré boli v mladosti obeťami násilia majú nižšie vzdelanie a nižšie zárobky, majú väčší sklon k izolovaniu a k depresívnemu správaniu. Násilie voči ženám tak znižuje ich ekonomické a duševné zdroje nevyhnutné pre starostlivosť o deti a domácnosť. Nezanedbatelné sú aj spoločenské a ekonomické dôsledky. Násilie zvyšuje zdravotné náklady pri liečení telesných a duševných dôsledkov. Znížením produktivity a častejšími absenciami v práci sa redukuje pracovný výkon a prínos. Násilie voči ženám je považované za hlavnú prekážku ekonomického a sociálneho rozvoja žien a ich rodín. /////// este chyba par stran, kompletnu verziu som neobjavil, asi som ju vymazal, dufam ze som aspon trochu pomohol- inak za tu konecnu verziu som dostal "B", takze by to malo byt celkom v pohode, len skoda ze uz ju nemam celu//////////////////////////.