Rasizmus

1. Čo je vlastne rasizmus?
Rasizmus je diskriminačná teória, ktorá hlása nerovnocennosť ľudských rás. Obvykle je spojená s genocídou, vyhladzovaním menejcennej rasy nadradenou. Jedná sa o spoločenské presvedčenie, ktoré sa dá získať výchovou a ktoré môžeme zmeniť. Spravidla sa spája s nejakou ideológiou ako patriotizmus alebo nacionalizmus, teda lásku k vlasti spájame s odstránením nejakej inej rasy alebo národa. Poznáme 2 atribúty rasy:
- biologický – rasy ľudí, ktoré sa delia podľa biologických znakov ako tvar lebky, rast vlasov, farba pleti, postava...
- kultúrny – rasy ľudí, ktoré si vytvorili špecifické kultúrne vzory
Štatistiky dokazujú, že
- viac ako 80% Slovákov by bolo proti tomu, aby sa ich dcéra vydala za Róma
- viac ako 65% z nás by boli proti tomu, keby sa do jeho susedstva nasťahoval Róm
Pri otázke, že či patríš medzi ľudí, ktorí vyznávajú rasizmus, odpoveď je zväčša nie. Ale keď je aj v otázke zahrnutý Róm, mnohí z nás dajú do odpovedi slovíčko ale...a potom už nasleduje spŕška dôvodov, prečo nemajú v láske túto etnickú skupinu, prečo s nimi nechcú mať nič spoločné. No nie sú však odsudzovaní len Rómovia, ale aj iné menšiny.Za suseda by nechcelo až 36 % Slovákov Araba, 30 % černocha a 65% Róma. Iné znevýhodnené skupiny: utečenci, homosexuáli, ženy, cudzinci, Arabi, Židia, černosi, afroslováci.
- sú v niečom trochu iní, ale pritom rovní s každým z nás
- napriek tomu sa denne stretávajú s odmietaním okolia, predsudkami, odmietaním, neistotou. Ľudia odmietajú ľudí iných len na základe zažitých spoločenských zvyklostí, alebo rozšírených mýtov.

2. Ako sa prejavuje rasizmus?
Mnohí ľudia si neuvedomujú, že prejavovanie rasizmu je aj rozprávaním vtipov na tému znevýhodnených skupín, menšín. Nazývaním Rómov cigáni. Diskrimináciou v autobusoch, obchodoch, v reštauráciách, segregáciou v nemocniciach. Opovrhovaním druhými. Neistotou, nevôľou spoznať jedincov len preto, že patria k nejakej skupine, voči ktorej máme už pripravené názory, ktoré sme automaticky prevzali od niekoho iného, lebo je nám autoritou, lebo je to tak jednoduchšie, pohodlnejšie. A ani ten, od ktorého sme ich prevzali, si ich vytvoril sám, ale vypočul si ich od dakoho ďalšieho a bez zamyslenia si ich osvojil...

3. Čo hovoria zákony?
Na Slovensku je trestné prejavovanie sympatií k hnutiam potláčajúcim práva a slobody občanov, je trestná ich propagácia a podpora akýmkoľvek spôsobom: slovami, nosením symbolov, šírením informácií..
Páchatelia môžu byť odsúdení odňatím slobody až na 8 rokov. Rasovo motivované skutky, či už ublíženie na zdraví alebo vražda sú trestané vyššími trestnými sadzbami. Rovnako je trestná diskriminácia a potláčanie ľudských práv len na základe odlišností. Je nielen možné, je nevyhnutné brániť sa právnymi prostriedkami. Práca polície sa v tejto oblasti zlepšuje, treba sa s dôverou na ňu obracať a trvať na riadnom vyšetrení akéhokoľvek prípadu diskriminácie, rasizmu. Na Slovensku je už vyčlenené oddelenie, ktoré sa špecializuje na rasovo motivovanú trestnú činnosť. Existuje špeciálna linka, ktorú má na starosti organizácia Ľudia proti rasizmu, ktorá poskytuje pomoc, monitoruje a kontroluje prácu polície. Poskytnutie informácií o neonacistoch, rasizme, či diskriminácii na túto linku zo strany verejnosti pomohlo vypracovať viacero trestných oznámení, na objasnení ktorých polícia usilovne pracuje

4. Pojmy
patriotizmus – láska k vlasti alebo rodnému kraju, vlastenectvo
nacionalizmus – vedomie príslušnosti k určitému národu, ale i ideológia a politika, ktorá sleduje záujmy národa, bojuje proti cudzej nadvláde, centralistickej moci
nacionálšovinizmus – vyhrotený nacionalizmus, ktorý sa prejavuje v prepiatej nenávisti k iným národom a v ich prenasledovaní
nacizmus – nemecký nacionálne fašizmus, šíriaci nenávisť proti iným národom, rasám
neonacizmus – nacizmus obnovený po 2. Svetovej vojne
fašizmus – politický smer pravicovo, konzervatívne a nacionalisticky orientovaného hnutia politických strán (v Nemecku za vedenia Adolfa Hitlera a v Taliansku Mussoliniho) s metódami totalitarizmu, diktatúry, násilia
neofašizmus – súčasná ideológia, ktorá sa po 2. Svetovej vojne snaží obnoviť fašizmus
totalita – násilná, vynútená, nadiktovaná jednota
rasa – skupina ľudí, vyznačujúca sa určitými znakmi (farbou pokožky, vlasov, tvarom očí, lebky...), ktoré vznikli v ranom období ľudstva
genocída – vyhladzovanie národov a etnických, rasových alebo náboženských skupín obyvateľstva
antisemitizmus – protižidovské hnutie, založené na rasovej nenávisti, forma náboženskej, rasovej a národnostnej neznášanlivosti

3. Kto sú to skinheads?
Spoznať ich je jednoduché. Holá hlava, bomber, vysoké topánky, basebalová palica. Prevažne mladí ľudia, sympatizujúci s fašizmom a neonacizmom, programovo vyznávajú násilie. Prostredníctvom symbolov, hudby, literatúry propagujú nacizmus, čistotu “bielej rasy”. Pýšia sa sklonmi k násiliu, vyznávajú ubližovanie iným - Rómom, černochom, utečencom.. pod rúškom nastolenia “poriadku”.
Pod drsným povrchom sa však skrývajú zraniteľní chlapci - podľa odborníkov je príčinou vstupu do radov skinheads frustrácia, potreba patriť k skupine, pocit nevýraznosti, neistoty, komplexy menejcennosti.. Nie všetci skinheadi sú nacisti. Skinheads subkultúra s hudbou SKA vznikla začiatkom 80-tych rokov v zmiešaných getách. - Dodnes S.H.A.R.P. (skinheads proti rasovým predsudkom) vyznávajú podobnú hudbu, či oblečenie, ale vystupujú otvorene proti rasizmu.

4. Vývoj neonacizmu a rasistických skinheadov na Slovensku
U nás do strednej Európy sa hnutie skinheads začína šíriť koncom 80. rokov a veľký rozmach zažíva po zmene režimov. Vo vtedajšom Československu má veľký vplyv hudobná skupina Orlík, ktorá spopularizovala kult skinheads medzi mládežou. Po tejto prvej vlne skupín, ktoré vydávali svoje nahrávky vo veľkých nahrávacích spoločnostiach, využívali ich distribučný servis, organizovali veľké, oficiálne koncerty a ich skladby sa hrali aj v rádiách, nastupuje okolo roku 1992-93 druhá vlna skupín. Je pre ňu charakteristický nárast radikálnosti a otvorenosti textov, s čím súvisí aj prechod od veľkých nahrávacích spoločností k menším a ich skladby sa v už v rádiách neobjavujú. V tom čase však už majú pravicoví skinheadi v Československu zapustené pevné korene a množstvo sympatizantov. Na Slovensku paradoxne ako prvé začali s rasizmom koketovať punkové skupiny z niekdajšieho Česko-slovenska.

U nás najznámejšia punková skupina začiatku 90. rokov Zóna A bola so svojou skladbou "Cigánsky problém", iniciátorom niekoľkých pogromov proti rómskemu obyvateľstvu hlavne na území hlavného mesta. O tom, že sa táto skladba stala v kruhoch pravicových skínov kultovou, svedčí aj to, že neskôr jej cover-verziu prevzali Juden Mord. Vznikom Slovenskej Republiky v roku 1993 síce opadajú národnostné vášne voči Čechom, Havlovi a pragocentrizmu, ale tradíciou sa stávajú pochody ku hrobu prezidenta Tisu, či zoskupovanie sa pri príležitosti osláv 14. marca v Bratislave, aj keď na ne chodia z roka na rok mladšie generácie hnutia. Začínajú vznikať prvé skinziny – časopisy v ktorých si vymieňajú názory a šíria rasistickú a neonacistickú propagandu. Celá scéna je v tomto období charakteristická búrlivým rozvojom, vznikajú prvé neformálne zoskupenia, budujú sa kontakty na zahraničie. Ideovo sa tieto začínajúce zoskupenia orientovali zo začiatku na odkaz a ideológiu spojenú s fašistickým Slovenským štátom v období II. svetovej vojny. Glorifikácia Alexandra Macha, Andreja Hlinku, či Jozefa Tisu, bola aj je jedným z najpríznačnejších sprievodných javov slovenských ultrapravicových skinheadov.
Postupne sa začína rozvíjať aj skupina futbalových násilníkov – Hooligans, ktorí majú s neonacistami veľa spoločných znakov. Často nosia nacistické insígnie, hajlujú, útočia na farebných , majú všetky prejavy rasistických skinheadov. No v očiach „tých pravých skínov“ sú menejcenní, pretože bezhlavým násilím a ničením kazia obraz disciplinovaných a poriadok milujúcich národných socialistoch, ktorý sa snažia oni v spoločnosti vybudovať. Tým maria aj ich politické ambície a snahy o naklonenie si verejnej mienky. Aj keď prevažná väčšina príslušníkov skinheadskej subkultúry patrí na Slovensku k priaznivcom fašistických, rasistických a neonacistických ideológií, objavujú sa aj u nás tzv. nerasistickí skinheadi, ktorí sa hlásia k pôvodným koreňom hnutia, bez ideologických vplyvov. Niektorí z týchto skinheadov aktívne vystupujú proti neonacizmu a neonacistom.

Až do roku 2001 sa štruktúry neonacistických skinheadov vyvíjali pomerne nerušene a ich aktivita i počet narastal. Organizovali koncerty, zrazy, zhromaždenia, demonštrácie. Počet obetí ich útokov však vzrastal. Dodnes 7 ľudí doplatilo na ich vyčíňanie svojím životom, desiatky a stovky ďalších boli ťažko zranení a budú niesť trvalé následky. V roku 2001 sa postoj polície a štátu ako takého voči týmto skupinám začína pomaly meniť. prvým skutočným preukázaním vôle niečo proti týmto organizovaným skupinám urobiť bol zásah polície v septembri na koncerte v Papradne. Od tohto času sa na Slovensku nezorganizovala žiadna veľká akcia, ktorých predtým bývalo za rok viacero. Reakciou na túto zmenu prístupu zo strany polície bolo zvýšenie konšpirácie a dôkladnejšie utajenie akcií na strane jednej a snaha o prechod od ilegálnych aktivít k legálnym s cieľom vstúpiť do politiky. Vývoj na Slovensku tak kopíruje situáciu v Čechách, kde po rozkrytí a narušení činnosti podzemných organizácií nastala snaha o vstup do politiky.

4. Útoky
Na Slovensku v posledných rokoch narástol počet útokov. A to už neútočia len na ľudí s inou farbou pleti ako je biela, ale hlavne na mládež, ktorá sa trochu líši od väčšiny ľudí, buď výzorom alebo správaním. Sú to väčšinou priaznivci alternatívnej hudby a subkultúr. Príkladom je útok neonacistov na skupinku vysokoškolákov. Skupina štyroch mladých ľudí (jedno dievča a traja chlapci) prichádzala v utorok podvečer na koncert hudobných skupín v garážach pod Prístavným mostom. Podľa jednej z poškodených hneď po prvých krokoch z hlavnej cesty na nich začali padať množstvo sklenených fliaš. Začali utekať a všimli si, že ich hádže skupina desiatich skínheadov, ktorí boli skrytí v blízkych kríkoch.

Dvadsať ročnému vysokoškolákovi Milanovi M. sa však utiecť nepodarilo. Zahliadol ešte troch mladíkov s vyholenými hlavami, ako sa k nemu približujú, stihol si schovať okuliare a rukami si bránil tvár. Cítil údery bejzbalovou palicou, ktoré trvali do desať sekúnd a potom bodnutie nožom do nohy. Útočníci potom údajne rýchlo ušli. Milanovi priatelia zavolali políciu a záchrannú službu. Milana odviezli do nemocnice kde ho ošetrili, museli mu šiť aj bodnú ranu. Celé telo má plné modrín a rany na hlave. Privolaná polícia sa podľa vyjadrení prítomných neunúvala hľadať páchateľov. Jediné čo policajti spravili bolo, že zrušili koncert, ktorý sa mal konať.

Ďalším príkladom je útok neonacistov na mladé dievča, kvôli tomu, že pripálila Rómovi cigaretu.
Mirka sa im zo začiatku snažila vyhnúť a zmenila smer svojej cesty. V podchode ju však
zrazu dobehli a zozadu ju jeden z nich začal škrtiť šatkou ktorú mala na
krku. Druhý k nej pristúpil spredu a priložil jej na tvár nôž. Povedali jej
že ju podrežú ak bude kričať a začali jej vulgárne a rasisticky nadávať za
to, že cigánovi pripaľuje cigaretu. Pri incidente neboli žiadni okoloidúci, ktorí by jej mohli pomôcť, neonacisti ju udreli niekoľkokrát do tváre a vyhrážali sa, že ak ešte raz niečo podobné spraví, alebo prípad oznámi polícii, tak si ju nájdu. Po každom údere sa jej pýtali, či ešte bude niekedy taká hlúpa, že pripáli cigánovi, či "čiernej hube"
cigaretu. Mirka však prípad oznámila polícii. Vzápätí putovala do nemocnice na ošetrenie. Na krku má podliatiny po škrtení, na líci reznú ranu od noža. Na základe jej výpovede a lekárskeho svedectva sa začalo vyšetrovanie. Páchatelia sú však zatiaľ neznámi

Aby toho “nebolo príliš“, neonacisti vytvorili zoznam ľudí, ktorí by mali byť odstránení.
Na zozname je 27 Bratislavčanov a jeden obyvateľ Kalinkova - všetci vo veku od 15 do 32 rokov. Podľa autorov stránky je zoznam určený najmä pre začínajúcich skinhedov. "Môžete si na nich nacvičiť sledovanie, fotenie, čakanie pred domom a, samozrejme, útoky, napr. jeden na jedného, dvaja na jedného, piati na jedného, útoky v noci, cez deň, v meste, v MHD, jednoducho hocikde," radí" redakcia" NS Info. Aby sa obete dali ľahšie identifikovať, zoznam okrem mien uvádza aj adresy, prípadne dátumy narodenia. Niekde aj s poznámkou, že ide o "pankera". Napĺňa to skutkové znaky viacerých trestných činov, pretože autori verejne
vyzývajú na páchanie trestnej činnosti a porušovanie verejného poriadku.
Obsah stránky by mohol naplniť aj trestné činy podnecovania k národnostnej, rasovej alebo etnickej nenávisti, prípadne hanobenie rasy, národa a presvedčenia. Je to otvorená propagácia fašizmu a zároveň zneužívanie osobných údajov ľudí uvedených na zozname. Bolo by nebezpečné páchateľov podceňovať. Štátne orgány by mali rozhodne zakročiť. Väčšinu osôb na zozname skinhedi zatiaľ neobťažovali. Všetkých už dávnejšie oslovilo občianske združenie Ľudia proti rasizmu, ktoré za nich podalo i trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Autori fašistickej stránky pritom pripomínajú, že zatiaľ ide len o zoznam ľudí III. kategórie, ktorí nemusia byť priamo antifašisti, iba sa zúčastňujú na ich mítingoch a podujatiach. Preto vraj v zálohe majú aj zoznam osôb prvej a druhej kategórie, kde sú mená antifašistov a ľudí, čo im pomáhajú. Svojich prívržencov súčasne vyzývajú, aby na zoznam neprestali dopĺňať ďalšie mená.

4. Ľudia proti rasizmu
Občianska iniciatíva Ľudia proti rasizmu vznikla neformálne už v roku 1997, keď na seba upozornila vydaním Infolistov o problematike rasizmu a prvou kampaňou. Následne činnosť pokračovala monitoringom aktivít neonacistov a vyústila do podania rozsiahleho podnetu na trestné stíhanie vydavateľov početných fašistických a rasistických tlačovín. Z aktívnou činnosťou zameranou na širokú verejnosť začala iniciatíva v roku 2000, kedy vznikla organizácia Ži a nechaj žiť, ktorá je platformou a administrátorom iniciatívy Ľudia proti rasizmu. Aktivity iniciatívy zastrešuje spolupráca viacerých organizácií pracujúcich v oblasti ochrany ľudských práv so zameraním na podporu tolerancie a boja proti rasizmu.
Koncom roku 2000 uskutočnili rozsiahlu kampaň so známym provokujúcim vizuálom "mozgy" ktorá oslovila širokú verejnosť. V ten istý rok, na 9. novembra - Medzinárodný deň boja proti fašizmu a antisemitizmu pripravili deň celoslovenských aktivít, do ktorého sa zapojilo viac ako 730 skupín aktivistov vo vyše 70 mestách na celom Slovensku.V roku 2001 začali realizovať projekt dokumentačno - komunikačného centra. Do činnosti sa zapojilo už viac ako 3500 sympatizantov a 14. marca usporiadali veľký Pochod tolerancie s účasťou vyše 500 aktivistov. Zaviedli Infolinku proti rasizmu - 16 356 kde poskytujú právnu pomoc obetiam rasizmu, poskytujú informácie a monitorujú aktivity neonacistov. Sú podnecovateľmi niekoľkých desiatok trestných oznámení na konkrétne činy propagácie neonacizmu a fašizmu, či prípadov rasového násilia.

Iniciovali vznik Komisie pre rasovo motivovanú trestnú činnosť pri Prezídiu policajného zboru a podnecujú prácu polície zameranú na postihovanie, prevenciu a objasňovanie aktivít neonacistov. Spolupracovali s rezortom vnútra pri vydaní prvého nariadenia Ministra vnútra zameraného na extrémistov a pri vydaní prvej metodiky pre príslušníkov policajného zboru. Spolupracujú s odborníkmi, štátnou správou, školami, samosprávou a mimovládnymi organizáciami pri realizácii našich aktivít. V lete 2001 a následne začiatkom zimy 2001 pripravili dvojvlnovú kampaň proti rasizmu s vizuálmi "Usvedčený farbou" a "Rasizmus je aj tvoj problém" pozostávajúcu z kompletných fullservisvých výstupov - billboardov, TV spotov, inzercie, vydaním materiálov.
Vydali takmer 70 tlačových správ k tejto téme, ktoré sa pravidelne objavujú vo všetkých typoch médií. Sú účastníkmi národných a medzinárodných konferencií a kooperujú pri organizovaní najrôznejších aktivít v ľudskoprávnej oblasti.