Televízia
Dr. Saul Kapel hovorí, že televízia pohltí v priebehu detstva 14 000 cenných hodín (to je čas keby deti sedeli pred TV obrazovkou 8 hodín denne 5 rokov).22 A aká je situácia na Slovensku? Na Slovensku začalo bratislavské štúdium ČST vysielať v roku 1956. Štátna televízia sa po roku 1989 premenila na verejnoprávnu a postupne začali pribúdať i súkromné televízie. Ako prvá začala vysielanie DCTV (Danubius Cable Television) v roku 1995. Tá sa však dlho neudržala. V tom istom roku začala vysielať 1. slovenská satelitná televízia VTV. Koncom leta 1996 sa pridala televízia MARKÍZA a v novembri 1999 TV LUNA. V septembri 2001 začala vysielať spravodajská televízia TA3 a v roku 2002 sa k týmto komerčným
televíziám pridala televízia JOJ. V roku 1997 na Slovensku z 1 832 500 domácností vlastnilo televízny prijímač 1 812 000.

98, 9% domácností vlastní najmenej jeden TV prijímač;
84, 5% domácností vlastní najmenej jeden farebný TV prijímač;
20 % z TV domácností vlastní káblový príjem;
17% vlastní individuálnu družicovú parabolu;
24, 4% má k dispozícii teletext;
24% domácností vlastní videorekordér;23

Podľa prieskumu PhDr. Hildy Holinovej z Novinárskeho štúdijného ústavu na Slovensku na základe ankety medzi 2 201 deťmi vo veku 11 – 14 rokov rodina venuje sledovaniu TV 20, 88% hodín za týždeň, teda takmer 3 hodiny denne. Najviac času deti venujú TV (43, 2%), kinám (4, 1%). Sledovaniu videa venujú viac ako 1 hodinu týždenne. Sledovanie Televíznych novín na TV MARKÍZA a Novín STV na STV1 v dňoch 20. 1. – 25. 1. 2003 prinieslo nasledujúce výsledky. Pre lepšie vyhodnotenie bolo nutné spravodajstvo rozdeliť na päť základných okruhov. Prvý okruh tvorili príspevky na tému: vojna, útoky, nehody, katastrofy. Druhý okruh zahŕňal politický život na Slovensku a v zahraničí, vládne opatrenia. Ďalší okruh štrajk, súdne procesy. Štvrtý okruh tvorili príspevky o epidémiách a chorobách a posledný okruh dopĺňala kultúra a zaujímavosti. Vyhodnotenie tohto pozorovania uvádzame kvôli prehľadnosti v nasledujúcich grafoch.

TV MARKÍZA
vojna, útoky, nehody, katastrofy35%
politický život naSlovensku a vzahraničí, vládne opatrenia 34%
štrajk, súdne procesy 8%
epidémie, choroby3%
kultúra a zaujímavosti20%

STV
vojna, útoky, nehody, katastrofy26%
politický život na Slovensku a v zahraničí51%
štrajk, súdne procesy14%
epidémie, choroby0%
kultúra a zaujímavosti9%

Výsledky poukazujú na skutočnosť, že producenti, distribútori, majitelia komerčnej televízie v snahe o udržanie pozornosti divákov nás stále „šokujú“ novými vraždami, krádežami, škandálmi atď. a nám sa zdá, že takto funguje svet. Ak človek takto denne prijíma násilie, robí ho necitlivým a pasívnym. Hovorí si: zajtra bude zas iná vražda, katastrofa. Čaká kedy opäť niečo upúta jeho rozbitú pozornosť. Následky sa však dostavili veľmi rýchlo: brakové programy, vyčerpaná kultúra a až 40% detí, ktoré veria, že ľudia zomierajú zavraždením
alebo pri nehode. Násilie v televízii nie je teda len problémom Holywoodu. Spravodajstvo si tvorí každá krajina sama. Internet a mobilná komunikácia
Divadlo, film, tlač, rozhlas, televízia – klasické formy spoločenských dorozumievacích prostriedkov. K nim sa pridávajú najnovšie mobilná komunikácia a internet. Posledné spomenuté médium znamená nóvum. Je akoby strechou, ktorá zastrešuje všetky doteraz spomínané médiá.

Aké sú ohrozenia z pohľadu prenosu násilia?
· Prístupnosť pre užívateľa bez obmedzenia (stačí sa pripojiť)
· V podstate nulová možnosť kontroly užívateľov
· Neexistuje globálna legislatíva pre globálne médiu
· Anonymita užívateľov
· Prepojenie komerčných záujmov (reklama) a ponuka internetovej zábavy bez kontroly