referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eleonóra
Piatok, 21. februára 2020
Násilie v médiách
Dátum pridania: 26.07.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: dalimilhatok
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 674
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 11m 30s
Pomalé čítanie: 17m 15s
 
Masové médiá ako významný činiteľ ovplyvňujúci verejnú mienku sa nezriedka podieľajú na vzniku a intenzite násilností, etnicky motivovaných stretov, posilňovaní negatívnych stereotypov a šírení etnickej a národnostnej neznášanlivosti. Médiá však na druhej strane môžu prispievať aj k rešpektovaniu odlišností iných kultúr a k dosiahnutiu slobodnej a rovnocennej výmeny medzi jednotlivými etnickými skupinami v spoločnosti. Keď masovokomunikačné prostriedky, v tých najjednoduchších formách, začali dobývať svet plnili len svoje hlavné poslanie. Postupom času zovšedneli a začali sa hľadať možnosti ako prilákať a udržať si záujem. To spôsobilo, že verejnosti sa začalo prezentovať to, čo ju najviac zaujíma – škandály, vraždy, drastické zábery a filmy bez ohľadu na ďalšie následky.

Mediálne násilie ako špecifický druh násilia
„Násilné obsahy v médiách sú tie, v ktorých sa samoúčelne, bez kontextového opodstatnenia predstavujú a zvýrazňujú určité formy správania spôsobujúce fyzickú, psychickú, materiálnu, emocionálnu a sociálnu škodu (zranenie vrátane explicitných hrozieb a verbálnych útokov). Toto násilie býva kombinované s vulgárnym jazykom, erotikou, nahotou, alebo sexom.“

Samotný názov „mediálne násilie“ prezrádza fakt, že ho možno nájsť vo všetkých druhoch masmédií - v novinách a časopisoch

Američania majú Spoločnosť proti násiliu v televízii, ba i zákon z roku 1992 na jeho zníženie, ktorý vydalo Ministerstvo spravodlivosti USA. Predstavitelia najväčších amerických televíznych spoločností sa dokonca zaviazali, že predabujú filmy, ktoré sa vysielajú v čase, keď pred televízorom sedia deti. Bezprostredne po tragických skúsenostiach s mediálnou agresivitou, ktorá začala slúžiť ako scenár skutočného konania pre skutočné deti, sa vo Veľkej Británii stala vládnou prioritou inštalácia tzv. rodičovských zámkov. O transfere mediálnej agresivity do reálneho života svedčia viaceré výskumy a prípadové štúdie v zahraničí i u nás. Už dávnejšie sa konštatuje, že sledovaním agresívnych komunikátov vzniká riziko habitualizácie, návyku na násilie. Dochádza k otupovaniu, znižovaniu vnímavosti na tieto javy i v reálnom živote, k zvyšovaniu tolerancie na násilie. Téza Mc. Quaila o socializácii pôsobením médií má dve stránky.

Na jednej strane môžu médiá posilňovať a podporovať ostatné prostriedky socializácie, na strane druhej s často považujú za potenciálnu hrozbu pre hodnoty vštepované deťom rodičmi, vychovávateľmi a ďalšími sprostredkovateľmi spoločenskej kontroly. Podľa teórie sociálneho učenia, sledovanie programov s prvkami násilia a brutality v detskom veku významne zvyšuje sklony k agresivite v dospelom veku. Najdôkaznejší je v tomto smere prirodzený longitudinálny výskum prof. Dr. Brandona Centerwalla, ktorý umožnil porovnať dve krajiny - USA a Juhoafrickú republiku. V prvej z nich začal stúpať počet trestných činov a vrážd po odrastení televíznej generácie približne o 93 percent. V tej druhej, kde bolo televízne vysielanie zakázané, poklesol v tom istom čase počet týchto trestných činov o 7 percent. Po zavedení televízneho vysielania i v JAR stúpol v roku 1975, čiže po odrastení televíznej generácie, počet zabití až na 130 percent. Autor pritom kontroloval ostatné pramenné údaje, ako napríklad konzumácia alkoholu, vekové rozloženie, urbanizácia, uplatňovanie trestu smrti, dostupnosť strelných zbraní atď. Otupovanie emocionálnej citlivosti

K ďalšej teórii desenzibilizácie prispel výskum na univerzirte v Utahu. V. Clin porovnával reakcie dvoch skupín chlapcov vo veku 5 až 14 rokov. Jedna skupina sledovala televíziu málo alebo vôbec, príslušníci druhej skupiny boli "haewy viewers", čiže návykoví diváci pozerajúci na televíziu až 42 hodín týždenne. Obom skupinám premietli 8-minútovú scénu z boxerského filmu. Emocionálne reakcie zaznamenával fyziograf, čo je druh špičkového detektora lži zachytávajúceho činnosť srdca, potenie a iné fyziologické reakcie. Záznam ukázal, že návykových divákov už menej vzrušil brutálny dej na obrazovke, odbúrala sa ich citlivosť voči scénam násilia. Na základe toho M. Winnová vyvodila svoju teóriu desenzibilizácie. Jej princípom je, že ak sa mladému človeku často exponujú námety agresivity, bitiek, mučenia, postupne sa otupuje jeho emocionálna citlivosť do takej miery, že takéto správanie začína aj v skutočnom svete považovať za bežné. Podľa poznatkov odborníkov, expozícia námetov násilia a úzkosti prispieva k vývoju negatívnych pohľadov, čím sa skresľuje pozitívne videnie sveta. Jedným z dôsledkov je i výskyt neurotických prejavov, pavor nocturnus u detí, obzvlášť po zhliadnutí filmu s agresívnym nábojom. Vplyv mediálnej agresivity na detského percipienta však, samozrejme, nie je celkom priamočiary. Psychiatrické výskumy H.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: JAŠŠOVÁ, E.: Ochránime naše deti pred mediálnou agresivitou?, In: Stop násiliu v programoch TV!, zborník, Prix Danube `97, Slovenská televízia Bratislava 1997, SLAVIKOVÁ, M.: Domáce násilie zobrazované v elektronických médiách a jeho etické spracovanie, Otázky žurnalistiky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.