Európska únia je hospodársko-politické zoskupenie 18 európskych štátov, so sídlom v Bruseli, zatiaľ najrozvinutejšia forma nadštátneho združenia. Jej členmi sú:
Belgicko, Dánsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Veľká Británia, Taliansko, Francúzsko, Maďarsko, Poľsko a Česko.

Na svoje prijatie však čakajú aj ďalšie krajiny:
Slovensko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Slovinsko, Cyprus, Rumunsko, Bulharsko, Turecko, Malta.

Európska únia sa stala platnou 1.11.1993 na základe rozhodnutia zástupcov členských štátov Európskeho hospodárskeho spoločenstva na zasadnutí rady v Mastrichte, ktoré sa konalo v decembri 1991, vo februári 1992 sa podpísala Mastrichtská zmluva, ktorá bola vlastne zmluva o Európskej únii.

Symboly EU:
Zástava - modrej farby s 12 hviezdami usporiadanými v kruhu.
Hymna - Beethovenova Óda na radosť z jeho 9. symfónie

Formovanie Európskej únie za začalo približne po druhej svetovej vojne.
V roku 1949 vznikla Rada Európy.
Od roku 1948 až 1949 vznikol takzvaný Marchalov plán (program európskej obnovy), v tomto pláne USA prisľúbili poskytnúť pomoc krajinám ktoré boli postihnuté vojnou. O splnenie tohto plánu sa postarala OEEC (organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu).

V roku 1961 bola OEEC nahradená OECD (organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj):
je to medzinárodná organizácia vyspelých krajín s rozvinutým priemyslom a trhovou ekonomikou.

V deň 9.5.1950 oznámil Robert Schuman plán na vytvorenie ESUO (európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, alebo tiež Montánna únia).

V roku 1957 na základe rozhodnutia o rozšírení spolupráce medzi všetkými odvetviami hospodárstva vzniklo EUORATOM (európske spoločenstvo atómovej energie) a EHS (európske hospodárske spoločenstvo).
V roku 1979 vznikli opatrenia, zamerané na posilnenie menových vzťahov, tzv. európsky menový systém.

V roku 1987 vošiel do platnosti program prehĺbenia integrácie medzi členskými štátmi, tzv.

jednotný európsky akt, ktorý sa zaviazal do 31.12.1992 zaviesť jednotný vnútorný trh (slobodný pohyb tovaru, služieb, kapitálu, osôb čiže oblasť bez vnútorných hraníc).

V roku 1990 sa založila EBRD (európska banka pre obnovu a rozvoj).
Hlavný cieľom EBRD je finančná a technicko-organizačná pomoc krajinám strednej a východnej Európy počas prechodu na trhovú ekonomiku.

V Schengene 19.6.1990 niektoré členské štáty ES podpísali dohodu o odstránení colných a pasových kontrol na spoločných hraniciach. Neskôr sa postupne pridávali aj ďalšie štáty.

Orgány Európskej únie

Rada Európskej únie sa skladá z 15 členov, ktorých nominujú vlády členských štátov EÚ. Rada rozhoduje a navrhuje zákony. Zloženie rady sa mení podľa aktuálnej tematiky rokovania (napr. zahraničná politika, finančná politika, agrárna politika a pod). Predsedníctvo v rade sa mení podľa pevne stanového poradia. Európsky parlament má 626 poslancov, je volený v priamych voľbách obyvateľmi štátov EÚ, reprezentuje jednotlivé národy zoskupenia. V jeho zodpovednosti je legislatíva EÚ, schválenie rozpočtu a kontrolné funkcie. Európska komisia pozostáva z 20 nezávislých členov. Komisia navrhuje právne normy, zodpovedá za ich dodržiavanie a robí výkonnú politiku EÚ. Komisári majú presne rozdelené oblasti zodpovednosti. Európsky súdny dvor sa skladá z 15 sudcov, 9 advokátov. Spolu so súdom prvej inštancie (15 sudcov) zabezpečuje dodržiavanie práva v spoločnom integračnom procese. Dvor audítorov má 15 členov, kontroluje finančné záležitosti a vykonávanie rozpočtu únie. Dvor audítorov je tzv. finančným svedomím únie. Výročné správy dvora audítorov o hospodárení EÚ sú verejne prístupné. Paralelne k týmto orgánom pôsobia hospodársky a sociálny výbor (222 členov), ktorý má poradenskú funkciu a skladá sa zo zástupcov rôznych profesných oblastí (napr. poľnohospodárstvo, odbory, obchodná sféra a pod.). Na podporu činnosti rady a komisie bol vytvorený výbor regiónov, ktorý vnáša do inštitúcii EÚ regionálne a lokálne aspekty. Má poradenskú funkciu. Európska investičná banka zodpovedá za vyvážený rozvoj bankovej a finančnej sféry únie. EIB spravuje ročný objem kreditov vo výške 20 miliárd euro, čím sa stala najväčšou finančnou inštitúciou sveta. Európsky ombudsman je zodpovedný za sprostredkovanie kontaktu medzi občanmi únie a riadiacimi orgánmi. Vyšetruje sťažnosti občanov EÚ na rozhodnutia a konania orgánov, pričom má právomoci vyžiadať si podklady a dôkazy k rozhodnutiam orgánov únie.

Vstup Slovenska do Európskej únie:

Jedným z hlavných cieľov Slovenska už po jeho vzniku v roku 1993 bolo aj nadviazanie vzťahov s EU. Vzťahy medzi bývalým Česko-Slovenskom a EU vyvrcholili 16.12.1991, keď sa podpísala dohoda medzi EU a ČSFR. Táto dohoda však neprešla ratifikačným procesom pretože tým že sa Česko-slovensko rozdelilo, bola dohoda bezpredmetná.

A preto sa dohoda odznova sformulovala na dve samostatné dohody s ČR a SR, ktoré boli podpísané 4.10.1993.
V júny 1995 podalo Slovensko, na zasadnutí Európskej rady, oficiálne prihlášku na členstvo v EU.
Ale na začiatku novembra 1995 SR dostala od EU varovanie, ktoré hovorilo o nepriaznivom vývoji v SR.
V parlamentných voľbách, ktoré sa konali v roku 1998, zvíťazila koalícia SDK-SDĽ-SMK-SOP. Hneď potom sa 6.11.1998 predseda novej vlády Mikuláš Dzurinda stretol s predsedom Európskej komisie Jasquesom Santerom aby s ním rokoval o prioritách slovenskej zahraničnej politiky.
Hodnotiaca správa ktorú v roku 1999 vydala Európska komisia, bola na rozdiel od prvej správy pre Slovensko priaznivá. Pretože v nej doporučovala začať prístupové rokovania so Slovenskom

Výhody vstupu Slovenska do EU:

Voľným pohybom služieb a kapitálu budú vznikať pre podnikateľov ďalšie nové podnikateľské príležitosti.
Odstránenie prekážok medzi EU a SR bude mať za následok rast vzájomného obchodu.
Zavedením spoločného colného územia odpadnú náklady na colné, pasové kontroly a tiež aj na ochranu hraníc.
Rozvoj spolupráce s výrobcami EU pri prenikaní na trhy nečlenských krajín bude spojený s ďalším zvyšovaním exportných
možností.
Následkom rozvoja podnikateľskej činnosti bude na Slovensko vstupovať zahraničný kapitál, za lepších podmienok.
Zahraničný kapitál bude kladne vplývať na zamestnanosť.
Umožnením voľného pohybu osôb a pracovných síl sa jednoznačne zrýchli cestovanie a tiež sa rozšíria pracovné možnosti.
Vstupom SR do menovej únie, bude možné využívať rôzne ekonomické a komerčné výhody, spojené so zavedením spoločnej meny EURO.
Upevňovanie trhovej ekonomiky.
Dôveryhodnosť Slovenska sa vo svete posilní.
Upevnenie demokratického systému.
Zvýšeniu bezpečnosti.
Zvýšenie vzdelanosti, a tým pádom lepšie uplatnenie sa na trhu práce.
Zvyšovanie životnej úrovne.
Zachovanie sa identity každého národa a čerpanie z kultúrneho, historického a spoločenského dedičstva členských štátov.
Zvyšovanie konkurencie v ekonomike bude mať za následok rozsiahlejšiu ponuku, lepšiu kvalitou, lepšími cenami.
Voľný pohyb tovaru bude spojený s celospoločenskými úsporami.

Nevýhody vstupu Slovenska do EU:

Odliv kvalifikovanej pracovnej sily.
Výrobky musia spĺňať technické normy EU, a preto ich SR bude musieť prevziať a uplatňovať ich. Konkurenčný tlak môže ohroziť existenciu malých podnikateľov.
Jazykové bariéry.
Vysoké náklady na reštrukturalizáciu slovenskej ekonomiky, spojené zo začlenením SR do EU.
Príspevky do štrukturálnych fondov EU sa môžu prejavovať ako záťaž pre slovenskú ekonomiku, aj keď z dlhodobejšieho hľadiska čerpanie z týchto fondov prevýši naše náklady.
Strata colných výnosov.
Kompetencie ako sú napr. colná a obchodná politika, poľnohospodárska politika, technické a ekologické normy sa prenesú na inštitúcie EU.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk