50. roky národných dejín SR

Politické procesy v 50. rokoch
V 50. rokoch vrcholili procesy so slovenskými partizánmi. 19.21.10. 1950 sa uskutočnil proces s Viliamom Žingorom. Tento prípad zapadol do kampane proti slovenskému buržoáznemu nacionalizmu. Prvá etapa s bývalými funkcionármi nekomunistických strán taktiež vrcholila v 1950 roku, druhá etapa vrcholila r.1954. Najintenzívnejší bol proces s Miladou Horákovou (31.5.-8.6. 1950) nazývaný tiež prvý monsterproces (veľký počet odsúdených). Do obdobia 50. rokov spadá i druhá etapa procesov so sociálnymi demokratmi. Najpočetnejšiu skupinu politických procesov tvorili hospodárske procesy s tvorcami hosp politiky, roľníkmi a robotníkmi. Odsúdených bolo niekoľko desiatok tisíc, kde sa hľadal nepriateľ stojaci za hospodárskym neúspechom. K najvýznamnejším z týchto procesov patrí proces s E. Outratom, šéfom plánovacej komisie ÚV KSČ. V procesoch s vysokými straníckymi funkcionármi bolo odsúdených iba 278 ľudí, čo je iba malý podiel vš. odsúdených. ŠtB však chcela tieto procesy konštruovať ako monsterprocesy, ale vyšlo to až na tretí pokus. V tomto procese odsúdili 27. novembra 1952 za medzinárodné sprisahanie proti ZSSR gen. tajomníka strany Rudolfa Slánskeho na trest smrti spolu s vysokými funkcionármi Clementisom, Geminderom, Frejkom, Švábom, Šlingom a inými. Charakteristická bola prevaha židov u obžalovaných (11 zo 14).

Vzťah cirkvi a štátu
V prvých rokoch vládnutia komunistov v ČSR bol vzťah štátu a cirkvi založený na vzájomnom rešpekte, neskôr sa konflikty prehlbovali, čo vyvrcholilo v 50. rokoch. V týchto rokoch vláda uskutočnila niekoľko akcií. Akcia P znamenala likvidáciu grécko-katolíckej cirkvi na Slovensku. Cieľom bolo odtrhnúť cirkev od Vatikánu a pripojiť ju k pravoslávnej cirkvi. Akcia P sa naplno rozbehla v januári 1950. 28. apríla 1950 sa konal v Prešove tzv. cirkevný sobor, ktorým sa vyhlásil prechod k pravosláviu. Druhou bola Akcia K – likvidácia všetkých mužských kláštorov, rádov a reholí, resp. ich sústredenie do 9 kláštorov. Proces s predstaviteľmi cirkevných rádov, ako propaganda na uzatvorenie kláštorov sa začal 31.3. 1950. Rehoľníci boli vysťahovaní do Čiech, povolaní na vojenskú službu k oddielom PTP alebo sústredení do kláštorov vo Svätom Beňadiku, Šaštíne, Jasove, Podolínci. Podobná bola i akcia na zrušenie ženských rádov s názvom Akcia R, ktorá prebehla od 29. do 31.8. 1950. Obrovská kampaň a manipulovanie bolo v procese 27.11-2.12. 1950 s Vojtaššákom, Gojdičom a Buzalkom (biskupi).
Nekatolícke cirkvi boli iným spôsobom taktiež pacifikované.

Pomocné technické prápory
Vznikali od roku 1950. Do týchto zložiek ľudovej armády boli posielaní politicky nespoľahliví občania, ktorých mala základná vojenská služba prevychovať prácou. Vojaci boli označení čiernymi výložkami (odvodený názov čierni baróni) a menom kategórie E. Vojaci neslúžili so zbraňami, slúžili tu i farári, rehoľníci a kňazi. Neskôr ich nahradili technické prápory.

Vysídľovacie akcie
Odstraňovali sa politicky nepohodlní ľudia. Bývalí predstavitelia ľudovodemokratického režimu, bývalého Slovenského štátu a verejných služieb, bývalí vlastníci veľkostatkov, kulaci, Nemci, Maďari a inteligencia pod názvom Akcia B, ktorá vyvrcholila 1.2. 1952. Vysídlovalo sa najmä z Bratislavy, krajských a väčších okresných miest. Riešila sa tým i bytová otázka, pretože majetky boli skonfiškované. Gottwaldova éra
Gottwaldova éra začala v roku 1948 zabezpečovaním vedúceho postavenia socializmu v spoločnosti. Pokračovala až do Gottwaldovej smrti 14.3.1953. 9.3.1950 sa prijal zákon o zriadení Štátnej banky československej, čím sa zavŕšil proces prestavby a centralizácie bankovníctva. Na zasadnutí ÚV KSS 6.-7.4.1950 boli z buržoázneho nacionalizmu obvinení Clementis, Husák a Novomeský, vláda 5.5. odvolala Gustáva Husáka z funkcie predsedu Zboru povereníkov a Ladislava Novomeského z funkcie povereníka školstva. V Gottwaldovej ére sa začala industrializácia Slovenska stabou veľkých vodných elektrární pre dostatok energie pre veľké fabriky. 24.11.1951 sa začala výstavba hlinikárne v Žiari nad Hronom, začalo sa urýchlovať zbrojenie. Po Gottwaldovej smrti bol za prezidenta zvolený Antonín Zápotocký a za predsedu čš. vlády Viliam Široký.

Nová éra československého komunizmu
V Československu bol socializmus vyhlásený za dobudovaný. Po Gottwaldovej smrti bol za prezidenta zvolený Antonín Zápotocký, za predsedu čš. vlády Viliam Široký, za 1. tajomníka ÚV KSČ Antonín Novotný. Medzi Zápotockým a Novotným sa rozpútal boj o miesta. 1.6.1953 sa začína menová reforma, čo vedie k znehodnoteniu peňazí. Do 300 korún na osobu sa mení v pomere 1:5, nad 300 korún v pomere 1:50. Toto vedie k demonštráciám a k pritvrdeniu režimu. 16.5.1954 sa konali prvé voľby do národných výborov, 28.11. 1954 sa konali prvé priame voľby do Slovenskej národnej rady súčasne s voľbou do Národného zhromaždenia. V roku 1956 sa aktivizuje československá verejnosť. Cirkev požaduje slobodu vyznanie a prepustenie kňazov. Študenti obnovu akademickej pôdy a menej filozofickej výchovy. Spisovatelia na zjazde 22.-29.4. 1956 kritizujú KSČ za monopol moci, cenzúru, propagandu a vedenie kultúry. Vláde sa však podarilo verejnosť umlčať. 13.11.1957 zomrel prezident Zápotocký a Novotný si upevňuje moc, je vyhlásený za prezidenta a 1. tajomníka ÚV KSČ začína sa Novotného éra.

Novotného éra
V tejto ére prichádza rad ekonomických reforiem na upokojenie situácie v spoločnosti a liberalizácia režimu. Na Slovensku sa vytyčuje úloha dovršovania výstavby socializmu. Novotného éra trvá až do roku 1968.