Frantisek Gellner: Národy a nacionalizmus

Národy a nacionalizmus - František Gellner

Predmoderné spoločnosti, ktoré ovládali poľnohospodárstvo a boli gramotné, Gellner ich nazýval Agrária, boli ekonomicky statické a vnútorne kultúrne rôznorodé, v porovnaní s ich priemyselnými nástupcami. Kultúrne rozdiely prichádzali často ruka v ruke s ekonomickou špecializáciou. Ľudia dedili špecializáciu po rodine, z pokolenia na pokolenie. Gellner tvrdí, že ekonomická zmena vyžaduje kultúrnu homogénnosť, a štátny aparát je to, čo tejto homogenity dosahuje. Táto snaha o dosiahnutie kultúrnej homogenity vytvára nacionalizmus. Pretože industriálne spoločnosti neustále prinášajú a aplikujú do praxe technické a organizačné inovácie, kontinuálne menia spôsob využívania svojich zdrojov, hlavne ľudskych zdrojov. Ich pracovné štruktúry sa menia veľmi rýchlo a znateľne, často aj počas jednej generácie teda nikto nemôže očakávať, že bude pokračovať v rodinnej profesii. V Agrárii mohli byť noví pracovníci vyškolení rodinou alebo profesným spolkom, tým pádom sa rôzne časti spoločnosti nedostali do bližšieho styku. Nič také nie je možné v industrializovanej spoločnosti, školenie musí byť omnoho komplexnejšie a prijímané celou ekonomicky aktívnou častou obyvateľstva. Takýto druh zaškolovania je možné vykonávat iba s pomocou štátu. Učitelia, ktorí vykonávajú zaškolovanie, musia byť taktiež zaškolení v tejto vyššej kultúre, čo nakoniec eskaluje do stavu, keď kultúra začne potrebovať celý univerzitný systém, aby mohla byť sebestačná. Štát sa stáva ochrancom tejto vyššej kultúry. Existovať bez takejto vyššej ustálenej kultúry, vlastnej iba istej časti ľudi je ako byť odrezaný od všetkych nádeji v slušný život. Mať cudziu idiomu, znamená byť pod tlakom neustáleho ponižovania, byť v postaveni cudzinca, vydedenca, neustále praktikovať niečo čo je človeku cudzie, a takým spôsobom o ktorom človek vie, že by sa dal praktikovať ináč a možno aj lepšie. Teda zanietenie, ktoré môžeme nájsť za nacionalizmom neprichádza z nejakého vrodeného pocitu prináleženia ku svojemu kmeňu, ale z viery v lepší, prijateľnejší život, alebo zo strachu pred neznesiteľným životom. Pokiaľ je jedinec nútený konfrontovať svoje presvedčenie aby dosiahol úspechu má dve možnosti, buď si bude stáť na svojom alebo sa bude pozerať ako sa jeho deti asimilujú do väčšinovej spoločnosti. Teda buď dajú do pozornosti svoje vlastné presvedčenie/idiómu, čo sa nazýva úspešný nacionalizmus, alebo ich presvedčenie splynie z davom.

Z toho vyplýva, že industrializácia vytvára nacionalizmus, a nacionalizmus vytvára národ.
Agrária bola spletencom čiastočne sa prekrývajúcich etnických, náboženských, lingvistických, politických a kultúrnych rozdielov. K otázke jazyka Gellner spočítal, že v starom svete sa nachádza množstvo rôznych dialektov (veľa tisícov), z ktorých by každý mohol byť základom pre formálny spisovný jazyk. Národy sú často vytvárené veľmi svojvoľným spôsobom, s mylnou predstavou, ako číri výmysel. Je veľkou chybou tvrdiť, že národy existovali stále, ale aj to, že moderné národy sú veľmi staré.
Teda, industrializmus vyžaduje homogénnu vyššiu kultúru, homogénna vyššia kultúra vyžaduje vzdelávací systém, vzdelávací systém vyžaduje štát, ktorý ho chráni, a požiadavka existencie takéhoto štátu sa nazýva nacionalizmus.