Spôsoby výkonu trestu smrti
V súvislosti s trestom smrti sa nemožno vyhnúť problematike spôsobu jeho výkonu. Odpoveď na otázku, prečo niektorá krajina vykonáva trest smrti takým spôsobom a druhá iným, musíme hľadať predovšetkým v histórii, národných tradíciách a úrovni civilizovanosti jednotlivých štátov. Výkon trestu smrti elektrickým kreslom, plynovou komorou a smrtiacou injekciou bol donedávna doménou USA. V roku 1997 začala však aj Čína vykonávať trest smrti použitím smrtiacej injekcie a najmenej 24 páchateľov bolo takto popravených. Ďalšie tri krajiny - Guatemala, Filipíny a Tchaj-wan prijali potrebnú právnu úpravu, ale k poprave injekciou ešte nedošlo. Prvýkrát sa smrtiaca injekcia použila v USA v roku 1982 a od tohoto roku do konca roku 1997 bolo týmto spôsobom popravených spolu 268 odsúdených. Krajiny s islamským právom poznajú aj stínanie hlavy, ukameňovanie, obesenie a zastrelenie. Podľa údajov Amnesty International bol v Iráne v roku 1987 vykonaný trest smrti zhodením zo skalného útesu. Odsúdený vraj dal prednosť tomuto spôsobu výkonu trestu smrti pred ukameňovaním. Každý zo spôsobov výkonu trestu smrti je právne upravený. Môže ísť o komplikované právne úpravy zachádzajúce do najmenších detailov, ako je tomu napríklad v prípade používania smrtiacej injekcie v USA. Ale môže ísť aj o právnu dikciu, ako je napríklad obsiahnutá v iránskom trestnom zákone v súvislosti s úpravou ukameňovania, podľa ktorej:
„...kamene používané na usmrtenie nesmú byť také veľké, aby odsúdený skonal po zasiahnutí jednou alebo dvoma ranami nesmú byť také malé, aby ich nebolo možné nazývať kameňmi.“

Mnohých trápi otázka, ktorý zo spôsobov výkonu trestu smrti je najefektívnejší. Efektívnosťou výkonu trestu smrti sa veľmi podrobne zaoberá napr. Záverečná správa anglickej kráľovskej komisie skúmajúcej problematiku trestu smrti v rokoch 1949-1953. Komisia v záverečnej správe uvádza, že pre páchateľa najrýchlejším a najmenej bolestivým spôsobom usmrtenia je obesenie. Význam vzťahu verejnej mienky a trestu smrti, či iných výnimočných trestov a dôležitých trestno-právnych inštitútov nemožno v žiadnom prípade zanedbávať. Verejnosť nebola naozaj nikdy priaznivo naklonená zrušeniu trestu smrti. Svedčia o tom výsledky prieskumov verejnej mienky uskutočnených bezprostredne pred alebo po zrušení trestu smrti. Napríklad v NSR sa v roku 1949, keď došlo k zrušeniu trestu smrti, vyjadrilo viac ako 74% respondentov za zachovanie tohoto trestu. Podobné výsledky boli dosiahnuté aj v Kanade, Francúzsku a Španielsku.