Estetickým fenoménom sa nazývame niečo, čo spája všetky oblasti estetiky a tvorí z nich estetično. Od čias vývinu človeka ho estetično sprevádza takmer pri každej jeho činnosti. Oblasť estetična sa však nedá presne definovať a ohraničiť. Dá sa charakterizovať ako kategória estetiky označujúca špecifickú formu ľudského vzťahu k osvojovaniu si sveta. Estetično sa však dá chápať aj ako výsledok sociálnej praxe ľudstva počas jeho estetického si osvojovania sveta. Estetično je teda zvláštnou sférou života spoločnosti, spoločenského bytia a spoločenského vedomia. Estetično sa dá pri inom pohľade ponímať aj ako určitá kultúrna hodnota či kultúrne hodnotenie, pretože sa vždy nejakým spôsobom hodnotenia dotýka. Hodnotením samotným sa však od 19. str. zaoberá axiológia ako samostatný vedný odbor. Na druhej strane však je estetický predmet. Tradičným estetickým predmetom je od nepamäti krásno. Krásno sa však často mylne spája s predmetom estetiky. Estetika by potom mohla byť náukou o krásne a to estetika nieje. Krásno a jeho kategórie vždy mali a bezpochyby majú v estetike významnú úlohu. Nie sú však centrom záujmu estetiky. Stáva sa, že pojmy estetický a krásny sa veľmi často zamieňajú ba v určitých prípadoch sa chybne stotožňujú. Nedá sa hovoriť o krásnom ako o estetickom. Estetické neznamená vždy aj krásne. Mať estetický vzťah nieje totožné ani obdobné ako mať krásny vzťah. Naproti tomu taktiež neestetický nemôže znamenať škaredý pretože ak niečo nieje estetické nemusí byť zákonite aj škaredé. Základom ponímania estetiky ako vednej disciplíny je kľúčová úloha estetických kategórií a estetických pojmov. Tieto sú nástrojom teoretického poznávania estetickej sféry.