Čo je estetika?

Čo je estetika?

„Estetika je náuka o povahe, príčinách, zákonitostiach a význame estetických javov ako výsledku estetického a umeleckého osvojovania si sveta.“ (Jůzl, M., Prokop, D.: Úvod do estetiky. Praha 1989)
V škole ma učili, že estetika je náuka o krásne. Táto definícia slova estetika sa mi veľmi páči, lebo dáva človeku možnosť naplno rozvinúť svoju fantáziu, predstavivosť. Každý jeden z nás je samostatne premýšľajúca individualita a každý z nás si pod jednotlivými slovami predstavuje iné, niečo jemu známe a zodpovedajúce významu daného slova. A aj v tomto je krása, proste, napriek tomu, že nemáme rovnaké zážitky, dokážeme sa pochopiť, lebo vety si vysvetľujeme po svojom. Ja osobne si pod slovom estetika predstavujem hocičo oku-ladiace, čo nie je žiadnym svojim aspektom narúšané, a tým zbytočne a možno nechcene sa naša pozornosť upriamy na iné, než sa pôvodne zamýšľalo, teda, je skazený požadovaný výsledný efekt. Môžme povedať, že predmetom estetiky je taktiež skúmanie funkcií estetična, estetického vnímania, estetických vzťahov, činností, estetického vedomia a pod. Estetika sa často a mylne spája s vyhraneným záujmom o umenie. Umenie je síce v estetike v centre záujmu, dopĺňané je však mimoumeleckým estetičnom, o ktoré sa estetika zaujíma tiež. Dá sa preto povedať, že predmetom estetiky ako vedy, je vedecké skúmanie akéhosi estetického fenoménu.

Estetickým fenoménom sa nazývame niečo, čo spája všetky oblasti estetiky a tvorí z nich estetično. Od čias vývinu človeka ho estetično sprevádza takmer pri každej jeho činnosti. Oblasť estetična sa však nedá presne definovať a ohraničiť. Dá sa charakterizovať ako kategória estetiky označujúca špecifickú formu ľudského vzťahu k osvojovaniu si sveta. Estetično sa však dá chápať aj ako výsledok sociálnej praxe ľudstva počas jeho estetického si osvojovania sveta. Estetično je teda zvláštnou sférou života spoločnosti, spoločenského bytia a spoločenského vedomia. Estetično sa dá pri inom pohľade ponímať aj ako určitá kultúrna hodnota či kultúrne hodnotenie, pretože sa vždy nejakým spôsobom hodnotenia dotýka. Hodnotením samotným sa však od 19. str. zaoberá axiológia ako samostatný vedný odbor. Na druhej strane však je estetický predmet. Tradičným estetickým predmetom je od nepamäti krásno. Krásno sa však často mylne spája s predmetom estetiky. Estetika by potom mohla byť náukou o krásne a to estetika nieje. Krásno a jeho kategórie vždy mali a bezpochyby majú v estetike významnú úlohu. Nie sú však centrom záujmu estetiky. Stáva sa, že pojmy estetický a krásny sa veľmi často zamieňajú ba v určitých prípadoch sa chybne stotožňujú. Nedá sa hovoriť o krásnom ako o estetickom. Estetické neznamená vždy aj krásne. Mať estetický vzťah nieje totožné ani obdobné ako mať krásny vzťah. Naproti tomu taktiež neestetický nemôže znamenať škaredý pretože ak niečo nieje estetické nemusí byť zákonite aj škaredé. Základom ponímania estetiky ako vednej disciplíny je kľúčová úloha estetických kategórií a estetických pojmov. Tieto sú nástrojom teoretického poznávania estetickej sféry.

Estetická skutočnosť charakterizovaná ako estetický jav je zase výsledkom osvojovacích vzťahov oblasti estetična, ako procesu osvojovania si prírody, spoločnosti či človeka samotného. Predmetom estetiky je teda vedecké skúmanie estetických objektov, estetických vzťahov, estetických javov a pod. Estetickým objektom sa pritom dá rozumieť každý jav, ktorý je predmetom našej estetickej činnosti, nášho estetického vzťahu či reakcie, ktorá vyvoláva náš estetický záujem a uspokojuje našu estetickú potrebu. Estetickým osvojovaním sa realizuje poznanie estetična, ale taktiež aj estetických hodnôt či estetického hodnotenia. Realizuje sa esteticko – hodnotiace vnímanie estetických zážitkov, ale aj estetických vzťahov. V estetickom osvojovaní ide vždy o vzťah a o proces. Proces tohto osvojovania závisí tak na povahe predmetu ako aj na povahe človeka. Nieje ľahké nájsť príčinu tejto estetickej účinnosti predmetov a javov. Nedá sa totiž presne zadefinovať čo je estetické a čo naopak estetické nieje. Ak má niečo rovné tvary, štíhlu líniu neznamená to, že to je estetické. Definovať sa to nedá, pretože ani príroda sa v tomto ponímaní nedá definovať. Neexistuje dobrá príroda, alebo zlá príroda.