Celé obdobie revolúcie vo Francúzsku možno rozdeliť do nasledujúcich etáp:

1. obdobie Národného zhromaždenia od roku 1789- 20. 9. 1792
- prijatá bola Deklarácia práv človeka a občana (príloha č.5),
- v tomto období sa Francúzsko premenilo na liberálnu konštitučnú monarchiu,
- Národné zhromaždenie prijalo prvú Ústavu v roku 1791.
2. Girondistický konvent 20. 9. 1792 – 2. 6. 1793
- poprava kráľa v januári 1793,
- ustanovenie revolučného tribunálu,
- odhlasovanie významných hospodárskych opatrení – maximálne ceny obilia.
3. Jakobínsky konvent 2. 6. 1793 – 27. 7. 1795 (v práci po 9. thermidoru)
- obdobie diktatúry a teroru,
- mnoho trestov smrti
4. Obdobie Direktória 1795 – 1799
- na čele štátu stojí päťčlenné Direktórium,
5. Obdobie Konzulátu 1799 – 1804
- výkonnú moc vykonávali traja konzuli, z ktorých najvýznamnejším sa stal Napoleon Bonaparte
6. Obdobie prvého cisárstva 1804-1814
- vydanie Code Civil
















V 80. rokoch 18.storočia sa francúzsky štát dostal do finančnej krízy a hrozil krach celej monarchie. To celé prispelo k zvolaniu generálnych stavov, ktoré neboli zvolané celých 175 rokov. Pádom špinavej kamennej pevnosti s ôsmymi okrúhlymi vežami so stenami pol metra hrubými vláda zistila, že ľud je schopný, aby napravil všetko, čo je hnilé vo francúzskom štáte. Potom prišiel Robespierre (príloha č.4) s jeho Výborom pre všeobecné blaho a 14 000 popravami,.. Samozrejme sa dotknem i toho, ako to vyzeralo v iných štátoch v tomto období, aby vzťahy boli zrejmejšie. Sociálna revolúcia sa diala v histórií viac krát. Najprv to bolo z otrokárskeho typu štátu k feudálnemu, z feudálneho ku kapitalistickému, práve vďaka buržoáznym revolúciám,.. Nedeliteľnou súčasťou revolúcie sa stala požiadavka, aby sa všetky prostriedky riadenia zahraničnej politiky štátu podriadili buržoázií.
Rozoberané je obdobie po 9. thermidoru, pretože neskôr už nastupuje Napoleon Bonaparte, a pre toho by sa malo vyčleniť osobitné obdobie.





































 Francúzsko - január 1789

Rozvoj brzdili v štáte 2 triedy, a to duchovenstvo, ktoré bolo vďaka desiatkom a vlastníctvu rozsiahlych majetkov ťarchou spoločnosti. Druhý stav predstavovala šľachta (1,5% populácie)
„Národom“ sa vtedy samozrejme myslel tretí stav (rodiaca sa buržoázia), ktorá zastupovala záujmy asi 96% obyvateľstva. Ancien régime bol pred zrútením.