Minister financií Jacques Necker musel vyhlásiť štátny bankrot. Neprestajný deficit zvyšovali výdavky na udržiavanie dvora vo Versailles. To, spolu so zahraničnými neúspechmi, ktoré si vyžiadali veľké náklady, spôsobilo, že štátny dlh za vlády Ľudovíta XVI. Vzrástol zo 67% na 100%štátnych príjmov.
Dane najviac postihli najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Zdaňovalo sa až do 70% reálneho príjmu roľníkov. Zlá úroda a rapídny rast cien vyvolali na vidieku hlad. Klérus a šľachta však boli od daňových povinností oslobodené. Pred zvolaním generálnych stavov vyšiel na podnet Emmanuela Josepha Sieyésa politický leták Čo je tretí stav? r. 1789:
„Poslanie tohto letáka je celkom jednoduché. Máme si položiť tri otázky.
1. Čo je tretí stav? Všetko.
2. Čím bol až doteraz? Ničím.
3. Čo žiada? Aby sa čímsi stal.
Ukáže sa, či sú odpovede správne...Najhoršie zo všetkých by bol usporiadaný ten štát, v ktorom by sa nielen jednotlivé súkromné osoby, ale aj celá trieda občanov chcela stať slávnou tým ,že znehybnie uprostred všeobecného pohybu a pohltí najlepšiu časť výrobkov bez toho, že prispela k jej vzniku. Takáto trieda je svojím nič nerobením národu cudzia. Taký je u nás šľachtický stav so svojimi občianskymi a politickými privilégiami.
Čo je národ? Spoločenstvo jednotlivcov, ktorý majú spoločný zákon a sú zastúpení tým istým zákonodarným zhromaždením. Nie je celkom zrejmé, že privilégiá, úľavy a dokonca práva šľachtického stavu sú iné ako práva veľkej väčšiny občanov? Tým sa tento stav vydeľuje zo spoločného zákona, to spoločného poriadku. A tak už jeho občianske práva robia z neho osobitnú skupinu ľudí v rámci veľkého národa.. Pokiaľ ide o jeho politické práva, využíva ich takisto osobitným spôsobom. Má svojich vlastných zástupcov, ktorí však nemajú nijaký mandát od obyvateľstva. Jeho poslanci rokujú oddelene a keby mali sedieť v tej istej miestnosti ako poslanci zastupujúci jednoduchých občanov, tak by bolo jasné, že sa od nich odlišujú a oddeľujú už svojou podstatou. Sú vzdialení svojmu národu pôvodom, pretože ich poslanie nevychádza z ľudu, a svojím významom, pretože neobhajujú všeobecné, ale svoje osobitné záujmy. Tretí stav teda zahŕňa všetko, čo patrí k národu, a nič, čo netvorí tretí stav, nemôže sa pokladať za súčasť národa. Čo je teda tretí stav? Všetko!“
Iné absolutistické monarchie (ďalej len a.m.) s prvým a druhým stavom, ako Prusko, Rakúsko a hlavne Rusko nemali takú silnú buržoáziu, ako Francúzsko. Okrem Anglicka, samozrejme, ktoré malo túto revolúciu za sebou (XVII.