Danton chcel mier a praktikoval politiku, ktorá bola tak Robespierrovi ako i samotným jakobínom nepríjemná, preto skončil tiež vo väzení.
Následne na to i stroskotali dantonovcom nádeje na zvolenie parlamentnej opozície v Anglicku, zvolený bol Pitt.
Británia uzavrela s Pruskom 14.6. a Rakúskom 30.6. zmluvy proti Francúzsku. Takto vynikla koalícia z Pruska, Rakúska, Británie, Španielska a Nizozemska. Totot bolo prirodzene len rozšírením spolku ešte z roku 1792. Následkom počínania si Pitta zaviedlo Francúzsko povinnú vojenskú službu pre všetkých mužov od 18 po 25 rokov – levée en masse. Toto najviac presadzovali sansculloti.
24.6. prijal Konvent demokratickú ústavu, ktorá vychádzala z absolútnej moci ľudu. Nikdy však nenadobudla platnosť.
Z branného zákona z 23.augusta 1793: „Mladí muži tiahnu do boja. Ženatí kujú zbrane a dopravujú potraviny. Ženy zhotovujú stany a odevy a slúžia v lazaretoch. Starcov prinášajú na verejné priestranstvá, aby podnecovali v bojovníkoch odvahu, aby ich napĺňali nenávisťou proti kráľom a láskou k jednote republiky. Nikoho nemožno zastúpiť v službe, ktorou ho poverili. Štátni úradníci zostávajú na svojich postoch. Slobodní občania a bezdetní vdovci vo veku 18 až 25 rokov nastupujú prví. Musia sa neodkladne dostaviť do hlavného sídla svojho obvodu.“
27.9. si sansculloti opäť niečo vynútili. Bol to zákon o maximálnych cenách a mzdách. V lete 1793 ľaví jakobíni požadovali prerušenie stykov s Dánskom a Hanzou.
Ďalšou vecou, čo Maximilién nenávidel bolo Anglicko, preto 21. septembra v mene Výboru predniesol Barére prejav proti Anglicku. Konvent kvôli tomu prijal navigačný akt (podobný Cromwellovmu), kedy bolo zakázané anglickým lodiam vstúpiť do Francúzska. Takto sa čím ďalej, tým viac vzďaľovali od dantonovcov – girondistov. Neskôr tento akt bol, ako vieme, rozšírený za Napoleona a uplatnený i pri kontinentálnej blokáde.
Výbor pre všeobecné blaho si dal 3 úlohy:
1. vyviesť Francúzsko z hospodárskej a politickej izolácie a zvýšiť dovoz potravín
2. vytvoriť ako protiváhu koalície skupinu z ostatných štátov
3. rozbiť kontrarevolučnú koalíciu
Prvý krok sa im podaril nakúpením potravín od Švajčiarska, USA. Druhý krok chcel uskutočniť vytvorením koalície štátov zo Švédska, Dánska, Janova a Turecka. Tretí krok chceli zrealizovať vysielaním vyslancov (toto i tak viedlo len k stupňovaniu už vtedy veľkých intríg).
Za jakobínov bol úplne zreorganizovaný diplomatický aparát.
5.10.1793 zaviedli nový republikánsky kalendár (príloha č.7). Rok I sa začal prvým dňom republiky (22.9.1792). Rok bol rozdelený na 12 mesiacov a každý mesiac mal 30 dní. Podľa gregoriánskeho kalendára im rok teda končil 16.septembra. Nasledovalo ešte 5 dní, v priestupných rokoch 6, ktoré sa spočiatku nazývali dni sancullotov.