Jej zlé svedomie ju zmiatlo, vohnalo do šialenstva a spôsobilo, že stratila rozum.“

 Končí ancien régime už definitívne?

Áno. 4.-5.1789. Na zasadaní Constituante pod vedením Armanda de Aiguillon sa zrušil feudálny systém a cirkevné desiatky. Prijali sa tu tieto rozhodnutia:
–› zrušenie poddanstva
–› zrušenie súdnej právomoci zemepánov
–› možnosť zrušenia feudálnych daní
–› odstránenie výlučného poľovného práva feudálov
–› nahradenie dovtedajších desiatkov peňažným zdanením
–› zrušenie všetkých privilégií vrátane oslobodenia od daní
–› prístup všetkých občanov k občianskym a vojenským úradom
–› zrušenie možnosti získavania úradov kúpou
–› odstránenie osobitných provinčných a mestských privilégií Paríža, Lyonu a Bordeaux
–› zrušenie viacnásobných benefícií
–› poslanci s viazaným mandátom vyhlásili, že napíšu voličom a požiadajú ich o súhlas so svojím mandátom
–› odstránenie penzií získaných bez právneho nároku
–› reformovanie feudálneho cechového systému
–› na pamiatku na tento deň sa mali vyraziť medaily; ku kráľovi mala vyraziť delegácia a uctiť si ho v mene zhromaždenia ako „obnovovateľa francúzskej slobody“.


 Vyhlásenie ľudských práv

Moc je legitímna, t.j. má právo na rešpekt a poslušnosť občanov, ak sama rešpektuje ľudské práva a slobody. Už sv.Augustinus Aurélius (4.-5. st.) upozornil na našu slobodu prijať, či neprijať božiu vôľu, čo ďalej rozšírila náboženská reformácia. Nantský edikt znamenal slobodu vyznania pre protestantov, ktorá im bola daná ale len z politických a nie morálnych dôvodov. 17. storočí to bol •John Locke, ktorý bránil v Listoch o tolerancii slobodu svedomia a vyznania ako takú. V tomto období vystúpil i Hugo Grantis, aby povedal, že „tak akoby samotný Boh nemohol učiniť, aby dva a dva neboli štyri, nemôže spôsobiť ani to, aby to, čo je vnútorne zlé, nebolo zlým.“
V 18. storočí to konečne vyšlo i ako právny dokument. Obsahoval zrušenie stavov, rovnosť občanov pred zákonom, slobodu vyznania a presvedčenia. Ľudovít XVI. odmietol súhlasiť. Politická ľavica zosnovala tzv. pochod trhovkýň do Versailles, ženy si pýtali chlieb a obilie, ktorého vtedy bolo pre obyvateľstvo málo. Cena chleba bola príliš vysoká. Zúčastnilo sa
6 000-7 000 žien, no pripojilo sa k nim ešte 20 000 mužov Národnej gardy. 6.10.1789 sa všetci dostali do versailleského zámku. Ľudovít pod týmto tlakom súhlasil s rozhodnutiami ÚNZ. Všetci šli späť do Paríža, ale pribudol im kráľ s manželkou Máriou Antoinettou.