Od februára 1791 začína Berlín rokovať s Viedňou o zblíženie proti Francúzsku. Takto vyniká tzv. pilnická deklarácia, v ktorej vyhlasovali, že chcú vrátiť Ľudovítovi XVI. moc.  Kto boli Jakobíni?

Priebeh revolúcie do veľkej miery ovplyvnila tzv. Spoločnosť priateľov ústavy, označovaní i jakobíni. Ich základňou bol kláštor v Saint Jacques v Paríži. Jakobínsky klub bol príznačný najprv umiernenou politikou. Po 21.júni 1791, keď sa Ľudovít snažil utiecť, zisťujeme, že sa situácia vyostrila a hnutie sa rozdelilo na proti sebe bojujúce strany. Boli to v prvom rade girondisti (majetná buržoázia, opozícia montagnardov a kráľa, chceli presadiť ľudské práva
v hospodárskej a politickej oblasti, vodcom bol Jacques Brissot – viď. Konvent), montagnardi (na čele s Maximiliénom de Robespierre, najradikálnejšia skupina NZ a Konventu, odporcovia kráľovstva, dosiahli popravu kráľa, zaviedli hrôzovládu, ktorej obeťmi boli i girondisti) a hébertovci ( skupina okolo J.R.Héberta, zastávali radikálnu hospodársku politiku a katolizačnú politiku, na jar 1794 rozbitá).
U nás ako jakobíni pôsobili hlavne Ignác Martinovič a Jozef Hajnóci (neskôr kritizujú Františka II. za svoj postup vo vojne proti Francúzsku)

 Francúzska a európska diplomacia za Ústavodarného národného zhromaždenia

V máji 1790 prišlo medzi ÚNZ a kráľom k sporu o zahraničné otázky. Hrozila vojna medzi Španielskom a Anglickom. Španielsko prosilo o pomoc Francúzsko, s ktorou malo „rodinnú zmluvu“. Mnohí sa domnievali, že kráľ chce len zvýšiť vojsko a bojovať proti revolúcií. Ľavica ÚNZ sa dohodla preto, že kráľ už nebude mať právo vypovedať vojnu ani uzatvárať mier. Gróf Mirabeau, ktorý získal vtedy tajnú podporu kráľa, získal na svoju stranu i dosť poslancov, a preto nariadenie nakoniec znelo trochu inak. Bol to kompromis. ÚNZ síce vypovedáva vojnu a uzatvára mier, ale len na návrh kráľa. Zmluva so Španielskom síce bola uznaná, ale boli odtiaľ vypustené články o útočení. Ostali len záväzky obranné a obchodné. Do r.1791 teda ÚNZ viedlo mierumilovnú politiku a diplomaciu.

 Rok 1790 a po ňom vo Francúzsku

Na začiatku júla 1790 prijalo ÚNZ Civilnú ústavu francúzskeho kléru. Zjednodušene to znamenalo odtrhnutie francúzskej cirkvi od Ríma a duchovní sa považovali už za štátnych zamestnancov. Farárov a arcibiskupov volil ľud, štát ho platil a vyhlásil za štátnych úradníkov. Pápež Pius VI. bol silne proti. 21.6.1791 sa Ľudovít pokúsil s falošnými dokladmi ujsť z krajiny. Na presadaní vo Varannes kráľa spoznali a Národná garda prišla po neho.