2. etapa – začiatok 20. storočia
vytvorenie extrémnej ľavice – komunistické revolučné strany a extrémnej pravice – fašistické revolučné strany. Mali rovnaký zámer = zlikvidovať politickú pluralitu. Za týmto účelom využívali náboženský diktát, propagáciu len jednej strany, nahradenie občianskeho práva a slobody novou morálkou v politike, ako aj v sociálnych vzťahoch.

3. etapa – súčasnosť(obdobie po II. svetovej vojne)
vznik nových politických strán z iných príčin ako v minulosti:
a.) Riešenie problémov neuspokojí všetkých členov strany, niektorí potom odídu a založia si vlastnú politickú stranu.
b.) Objavenie aktuálnych problémov – napr.

ekológia, otázka zachovania mieru...
c.) 80-te roky – čas postupného zbližovania štátov v Európe: Strach z ekonomického útlaku a politickej nerovnoprávnosti je príčinou vzniku strán s etnickou orientáciou

Klasifikácia politických strán – delenie podľa: spôsobu výberu a počtu členov, základnej politickej orientácie, politického vplyvu, politického správania, vnútornej štruktúry

1. podľa spôsobu výberu a počtu členov:
a.) masové – bez obmedzení (obmedzením je iba spodná hranica veku, 18r.)
b.) výberové – sú prísne určené podmienky na získanie členstva (NSDAP)

2. podľa základnej politickej orientácie:
a.) konzervatívne – majú vo svojom programe tradičné hodnoty ako rodina, náboženstvo, národ, tradičné rozdelenie štátnej moci. Základom politického programu je národná ekonomika, národné záujmy. Používajú sa v nej názvy ako konzervatívna, kresťanská, republikánska, národná, ľudová strana. Tieto strany boli v minulosti monarchistické, teraz väčšinou republikánske.
b.) liberálne – majú vo svojom programe občianske práva a slobody, rovnosť ľudí, ochranu človeka a zachovanie mieru – pacifizmus. Tieto strany sa označujú ako liberálna, demokratická, strana stredu.
c.) sociálne – orientujú sa na pracujúce vrstvy, aj podnikateľské => základ programu tvorí ekonomika – ekonomický program, sú za vytvorenie takej ekonomickej situácie, ktorá by odstránila príčiny sociálnych konfliktov. Tradičný názov je sociálnodemokratická, socialistická, strana práce (labouristická), ľavicová, komunistická strana.

3. podľa politického vplyvu:
a.) parlamentné – strany sa vyjadrujú k politike štátu priamo v parlamente a to prijímaním zákonov, ústavy a vládneho programu. Vyjadrujú sa aj k politike vlády a môžu do nej zasahovať. Vládne strany sú tie, ktoré majú právo tvoriť štátnu politiku samostatne, alebo v koalícií. Zvyšok tvoria strany opozície – ich politický vplyv závisí od kresiel v parlamente, od vzťahu k vládnucim stranám.
b.) neparlamentné – strany nemajú priamy politický vplyv. K politike štátu sa vyjadrujú na tlačových konferenciách, mítingoch, pochodoch, petíciami a nátlakovými akciami. Ich jedinou šancou je presvedčiť voličov, že vládnuce strany sú neschopné.

4. podľa politického správania:
a.) ústavné – dodržujú ústavu a zákony
b.) revolučné – nedodržujú ústavu a zákony

5. podľa vnútornej štruktúry politických strán:
a.) voľné – smerujú až k hnutiam
b.) prísne hierarchicky členené