Právny štát - Maturitná otázka z NoS

POZOR: niektore udaje sa s casom menia, treba si to skontrolovat. Referat by mal odrazat stav k roku 2004 (aspon dufam) :)

Právny štát je systém, v ktorom vývoj a fungovanie štátu sú prioritne podmienené ústavou a systémom zákonov. Samotná koncepcia právneho štátu sa zrodila až v 19. stor. Žiadala limitovať činnosť štátnej správy ústavou a zákonmi a vytvoriť jasnú hranicu medzi štátom a občanom. Presadzovala sa idea prirodzeného práva- štát nemôže práva a slobody občanom dať ani vziať, pretože človek sa s ľudskými právami narodil.

Myšlienka spoločenskej zmluvy: občania časť svojej slobody, suverenity odovzdávajú štátu. Štát zabezpečuje záujmy a ochranu celku. Ak štát nedodržiava obsah zmluvy, porušuje dohodnuté zásady, alebo neoprávnene zasahuje do sféry slobody občana, má občan právo odmietnuť poslušnosť štátu. Toto právo sa nazýva ius resistendi, čiže právo odporu voči štátnej moci. Pôvodné princípy právneho štátu zaisťovali nielen legalitu, ale aj slobodu jednotlivca. Znaky právneho štátu:

1. človek je závislý od zákona
2. právo zaväzuje nielen občanov, ale aj štát
3. limitovanie štátnej moci-aj najvyššie orgány sa musia riadiť podľa práva
4. deľba štátnej moci
5. moc sama seba obmedzuje vopred stanovenými pravidlami
6. občan môže robiť všetko, čo mu zákony nezakazujú
7. členovia spoločnosti majú právnu istotu
8. kontrola moci- systém ochrany práva
9. garancia a rešpektovanie základných a občianskych práv a slobôd
Ustáva SR vyjadruje pravidlá právneho štátu v čl. 2 ods. 2 a 3.

V prípadoch nerešpektovania práva plnia dôležitú úlohu štátne inštitúcie zabezpečujúce požiadavky právneho systému. Majú za úlohu chrániť a garantovať práva a slobody občanov- sústava súdov a ich právomoci, činnosť ombudsmana, prokuratúry, polície a iných inštitúcii. Systém ochrany práva tvoria:
■ právne formy ochrany verejného a súkromného práva
■ zákonom ustanovené spôsoby a postupy nápravy porušenia práva
V prípade porušenia práva je garantované právo na spravodlivý proces, čo znamená:
a. každý má právo na sudcu vo svojej veci
b. obvinený musí byť oboznámený so vzneseným obvinením a musí mať právo vyjadriť sa k nemu
c. nikoho nemožno odsúdiť bez toho, aby sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu.

Spravodlivý proces ma určité základné princípy:
1. Polícia má prísne obmedzené práva(napr. zákaz vstupu do bytu)
2. Nikoho nemožno zadržať bez jasného písomného obvinenia.

Zadržaného treba informovať o jeho právach.
3. Platí zásada prezumpcie neviny
4. Nepripúšťa sa vynútené priznanie
5. Nemožno dva razy trestať za ten istý čin.
6. Ponižujúce tresty sú zakázané.
7. Existuje právo na odškodnenie za nesprávne rozhodnutie. Právny štát môže fungovať len na základe určitých pol. podmienok:
■ spoločný súhlas
■ šanca na zmenu cez voľby, odstup, iniciovanie zmien prezidenta (petícia, zhromažďovanie sa)
■ právo vyjadrovať obč. postoje
Existencia právneho štátu je založená nielen na demokratickej forme vlády, ale aj na ekonomickom systéme. Právny štát je štát ekonomicky slobodný.

Ochrana zákonnosti a ústavnosti v štáte:
Ochrana zákonnosti a ústavnosti je v demokratických štátoch v prvom rade vecou nestranných a nezávislých súdov. Popri zákonodarných a justičných orgánoch zákonnosť chráni aj prokuratúra, polícia, advokácia, notárstvo, kontrolné a iné orgány. V štáte sa kontroluje aj ústavnosť. Jej kontrolu môžeme rozdeliť na:
politickú- vykonáva ju zákonodarný orgán
právnu- vykonávajú ju súdy
abstraktnú- posudzuje súlad medzi zákonmi a ústavou
konkrétnu- rozhoduje sa o konkrétnom porušení ústavy. Právnu kontrolu ústavnosti vykonáva ústavný súd. Prokuratúra:
■ je osobitná sústava orgánov, ktorej úlohou je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Je riadená na princípe centralizmu podriadenosť generálnemu prokurátorovi SR, v súčasnosti je ním Dobroslav Trnka) a monokratizmu (prokurátor vždy rozhoduje sám). Generálneho prokurátora SR menuje prezident SR na 7 rokov, najviac na dve po sebe idúce obdobia. Súčasťou Generálnej prokuratúry SR je aj hlavná vojenská prokuratúra a vojenské obvodné prokuratúry.

Úlohy prokuratúry:
a. je verejným žalobcom v trestnom stíhaní osôb podozrivých zo spáchania trestných činov.
b. vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov
c. je oprávnená podávať protest
d. upozorňuje na nedostatky

Úrad ombudsmana (v súčasnosti Pavel Kandráč):
Ombudsman je nezávislým ochrancom práv a slobôd občana a občianskej spoločnosti najmä voči orgánom výkonnej moci, voči štátnym funkcionárom a úradníkom. Volí ho parlament. Odvolať ho možno len takým spôsobom ako sudcov. Má právo z vlastnej iniciatívy, alebo prostredníctvom sťažností občanov prešetrovať nezákonnosť a neústavnosť. Má právo verejne vyslovovať názor a vyjadrovať sa k omylom a chybám v činnosti orgánov verejnej správy. Jeho úlohou je predchádzať rozporom a tlmiť konflikty.

Úrad ombudsmana je podobne ako súdnictvo nezávislý najmä od exekutívy(výkonnej moci). Advokácia:
Advokát je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa zákona. Základom jeho práce je poskytovanie právnych služieb. Úlohou advokácie je:
■ obhajovať občanov v trestnom konaní
■ zastupovať občanov a právnické osoby pred súdom
■ udeľovať právne rady
■ vyhotovovať a spisovať zmluvy

Medzi jeho povinnosti patrí zachovávať mlčanlivosť, chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného. Len zo závažných dôvodov má právo neposkytnúť pomoc poškodenému. Advokát poskytuje pomoc za odmenu, ktorej výšku a spôsob určenia upravuje vykonávací predpis (ak je advokát určený štátom, platí ho štát).
Každý advokát musí byť zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora v Bratislave. Táto advokáta chráni a zaručuje jeho nezávislosť. Advokátom môže byť občan, ktorý:
1. je plne spôsobilý na právne úkony
2. získal vysokoškolské právnické vzdelanie
3. vykonal 5- ročnú právnickú prax a z toho najmenej 3 roky ako advokátsky koncipient
4. zložil advokátsku skúšku
5. je bezúhonný
6. zložil sľub do rúk predsedu komory. Notárska činnosť:
Samospráva notárov sa uskutočňuje v rámci Notárskej komory SR. Notár je štátom určený a splnomocnený právnik, ktorý vykonáva notársku činnosť podľa Notárskeho poriadku. Notárska činnosť je činnosťou verejnou, nie štátnou a jej základom je nestrannosť a objektívnosť. Notár spisuje a vydáva listiny o právnych úkonoch, osvedčuje významné skutočnosti, uskutočňuje konania vo veciach notárskych úschov. Štátny dohľad nad činnosťou Notárskej komory a notárov vykonáva minister spravodlivosti SR. Za notára môže byť menovaný občan SR, ktorý:
1. je plne spôsobilý na právne úkony
2. získal vysokoškolské právnické vzdelanie
3. je bezúhonný
4. vykonal právnu prax v dĺžke 5 rokov, z toho najmenej 2 roky notársku prax
5. zložil notársku skúšku

Komora exekútorov a súdni exekútori:
Je stavovskou organizáciou exekútorov, ktorá je súčasťou Medzinárodnej únie súdnych exekútorov. Exekútori sú štátom splnomocnené osoby, ktoré na návrh oprávneného subjektu zabezpečuje nútený výkon súdnych rozhodnutí.

Najvyšší kontrolný úrad(NKÚ) a iné kontrolné orgány štátnej správy:
Nezávislý orgán vykonávajúci kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, so štátnym majetkom, majetkovými právami a pohľadávkami štátu. Predsedu volí a odvoláva NRSR.

Delíme ho na vnútornú kontrolu so zameraním na činnosť podriadených subjektov a vonkajšiu kontrolu so zameraním na orgány, organizácie a pracovníkov, ktorí nie sú podriadení kontrolným orgánom.
Kontrola spočíva v porovnávaní žiadúceho stavu s faktickým stavom a v prijatí opatrení na odstránenie prípadného nesúladu. Vyúsťuje do prijatia opatrení na nápravu chýb a nedostatkov a uplatnenia zodpovednosti za ne.

Policajný zbor SR:
Je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti. Jeho činnosť kontroluje NRSR a vláda. Plní tieto úlohy: chráni život a bezpečnosť osôb a majetku, odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, odhaľuje daňové úniky a nezákonné finančné operácie, vykonáva vyšetrovanie trestných činov, vedie boj proti terorizmu, zabezpečuje ochranu štátnych hraníc, dohliada na plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky, vykonáva pátranie po osobách a veciach, plní úlohy prevencie atď. Úloha PZ SR je represívna a preventívna.
Policajný zbor SR tvorí služba kriminálnej polície, služby poriadkovej polície, služby dopravnej polície, služby cudzineckej a hraničnej polície, služby osobitného určenia. Zvláštnymi službami sú služba ochrany určených osôb a služba finančnej polície, inšpekčná služba. Samostatnou organizačnou súčasťou sú úrady vyšetrovania. Do funkcie vyšetrovateľa možno vymenovať len príslušníka PZ, ktorý dosiahol 24 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku. Útvary PZ zriaďuje minister vnútra. Oprávnenia policajta:
1. požadovať preukázanie totožnosti
2. odňať zbraň
3. oprávnenie na zastavenie a prehliadku dopravného prostriedku
4. oprávnenie pri zaisťovaní bezpečnosti určených osôb
5. zakázať vstup na určené miesta
6. otvoriť byt, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život, zdravie osoby, či hrozí závažná škoda
Donucovacie prostriedky policajtov:
1. hmaty, chvaty, ,údery a kopy sebaobrany
2. putá
3. služobný pes
4. zásahová výbuška
5. úder strelnou zbraňou
6. zbraň
Policajt je povinný vyzvať osobu proti ktorej zakročuje, aby prestala s protiprávnym konaním s výstrahou, že použije niektorý z donucovacích prostriedkov. Zaistenie osoby nesmie trvať viac ako 48hodín od obmedzenia osobnej slobody, prípadne 72 hodín pri podozrení na obzvlášť závažný trestný čin. Zaistenie cudzinca môže trvať najdlhšie 30 dní a zaistenie veci najviac 60 dní. Práva a povinnosti osôb vzatých do väzby upravuje osobitný zákon NR SR o výkone väzby. Väzba sa vykonáva v ústavoch na výkon väzby v 3-och nápravnovýchovných skupinách, ktoré zriaďuje a ruší minister spravodlivosti SR. Ak sa poškodenému nemôže poskytnúť primeraná liečba v nemocnici, alebo nápravnovýchovnom ústave, väzba sa vykoná v inom zariadení, kedy stráženie zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže SR.

Kontrolu v ústavoch vykonávajú:
1. orgány NR SR
2. minister spravodlivosti SR a ním poverené osoby
3. generálny riaditeľ zboru a ním poverené osoby
4. prokuratúra
Ak je obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby.