Pracovné právo

- základný dokument – Zákonník práce – od roku 1965
- najstarší zákon – 65/1965 Zb. (zákon číslo 65 z roku 1965 Zbierky)
iné zákony – 223/1988 Zb. 143/1992 Zb. zákon o plate
1/1992 Zb. odmena za pracovnú pohotovosť a priem. zárobok
387/1996 Zb. zákon o zamestnanosti
2/1991 Zb. zákon o kolektívnom vyjednávaní
195/1995 Zb. zákon o odstupnom
90/1996 Zb. zákon o minimálnej mzde

Druhy pracovného pomeru:
a) hlavný
b) vedľajší
c) súbežný
d) pracovný pomer na čas neurčitý
e) pracovný pomer na určitú dobu

Kritéria na druhy pracovného pomeru
- rozsah pracovného času

Spôsoby vzniku pracovného pomeru:
a) pomer založený pracovnou zmluvou
b) pomer založený voľbou – dobrovoľné rozhodnutie
c) pomer založený na základe vymenovania

Skončenie pracovného pomeru
1. Pracovný pomer sa môže rozviazať
a) dohodou
b) výpoveďou
c) okamžitým zrušením
d) zrušením v skúšobnej dobe
2. Pracovný pomer dojednaný na určitú dobu končí sa aj uplynutím dojednanej doby
3. Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, pokiaľ k jeho skončeniu nedošlo už iným spôsobom, sa končí
a) dňom, ktorým sa má skončiť ich pobyt na zemí SR podľa vykonateľného rozhodnutia o odňatí povolenia na pobyt
b) dňom, ktorým nadobudol právoplatnosť rozsudok ukladajúci týmto osobám trest vyhostenia z územia SR
4.

Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.

Deň nástupu do práce
- zamestnávateľ môže prijať iba zamestnanca, ktorý preukáže, že skončil pracovný pomer
- deň nástupu do práce sa dojednáva konkrétnym uvedením kalendárneho dňa

Pracovné cesty
- vysielanie zamestnanca kvalifikovaného na určitú pracovnú činnosť mimo pracoviska
- nie je viazaná na súhlas zamestnanca
- pracovnú cestu môžu odmietnuť – matky starajúce sa o dieťa do 8 rokov
- osamelé matky starajúce sa o dieťa do 15 rokov

Výpoveď
- môže uplatniť zamestnanec iba z taxatívnych dôvodov uvedených v Zákonníku práce

Pracovná disciplína

Pracovný čas
- dodržiavanie pracovnej doby
- pohyblivá pracovná doba
- pevný pracovný čas

Odmeňovanie zamestnancov
- mzda – jedna z foriem odmeny za prácu
- zamestnávanie ZŤP osôb a absolventov škôl

Zodpovednosť zamestnanca za škodu
a) osobná
b) všeobecná

Zodpovednosť zamestnávateľa
a) všeobecná
b) osobitná

Hmotná zodpovednosť
- za zverený majetok

DOHODA O HMOTNEJ ZODPOVEDNOSTI

- musí byť vypracovaná písomne
- dohoda nezaniká prevedením na inú prácu
- v prípade neplatnej dohody o hmotnej zodpovednosti, zamestnanec zodpovedá iba podľa § všeobecnej zodpovednosti - § 172 Zákonníka práce – je tam výška náhrady škody zo strany zamestnanca určená na trojnásobok priemerného mesačného zárobku
- náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
- posudzujú sa stavy – sťaženie životnej pohody, psychické zmeny, poruchy ústrojenstva, závraty, únavnosť, psychické útrapy vyplývajúce z obmedzenia pohybu

Náhrady pozostalým
- nárok na výživné
- jednorázové odškodnenie
- úhradu primeraných nákladov spojených s liečením
- úhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom, náhrada vecnej škody
- základným predpokladom je, že zamestnávateľ zodpovedá za pracovný úraz alebo chorobu z povolania
- 197 Zákonníka práce
- zodpovednosť v osobitných prípadoch
- žiaci alebo študenti sú zodpovední za škodu pri teoretickom alebo praktickom vyučovaní v škole
- platí to aj mimo školy
- škola zodpovedá za škodu pri vyučovaní v súvislosti s ním
- 297/27.101999 – mení a dopĺňa Zákonník práce.