Rodové stereotypy

Pred tým, než začnem písať prácu o rodových stereotypoch by som mal najprv definovať, čo to vlastne tie rodové stereotypy sú a ako ich chápu rôzny autori:

- sú to zovšeobecnenia, které odrážajú naše presvedčenie o mužoch a ženách (Turner, Helms, 1995)
- jedná sa o vlastnosti, chovanie, postoje, činnosti, apod., ktoré sú podľa nás mužom a ženám vlastné alebo ktoré by chceli muži a ženy udržovať alebo prejavovať (Turner, Helms, 1995)
- sú výsledkom simplifikácii a nekritických úsudkov o mužoch a ženách a vôbec sa nemusia zhodovať so skutočnosťou
- majú značný vplyv na naše očakávanie, vnímanie, myslenie, chovanie apod., a takto ovplyvňujú a udržujú rodové role a naopak. (www.rovnost.sk)

Taktiež by som mal spomenúť aký je pohľad na uplatňovanie a používanie rodových stereotypov v učebniciach: “ Nemali by sme zabúdať na to, že učebnice majú, do určitej miery, kodifikačný charakter. Ako také by mali byť tvorené s ohľadom na možnosť, že môžu spôsobiť obrovské frustrácie, zbytočné komplexy, strach z nenormálnosti, pocity viny, hrozba rizikového správania, hoci sa práve tomu snažíme sexuálnou výchovou zabrániť. (Monika Bosá : Vzťah rodových stereotypov k zodpovednosti v sexuálnom živote).

Jednoducho povedané, my všetci sme už odmalička vystavení pôsobeniu rodových stereotypov. A jedným zo zdrojov môžu byť aj učebnice. Nesmieme však zabúdať, že práve učbnice sú médiom, ktoré sprostredkúva našim deťom vzdelanie sú teda niečím nespochybniteľným. Každý z nás berie informácie uvedené v učebnici ako nemenné, dané.

Ja som sa rozhodol spracovať tému rodových stereotyov v učebnici angličtiny, pretože to je môj štúdijný obor. No hneď na začiatku som narazil na problém. Nejde ani tak o problém, ako skôr o zaujímavosť. Pri popisovaní osoby – človeka sa v angličtine používa slovo “man“, v preklade človek, ale aj muž. Ide teda o to, že už priamo pri popise si každý čitateľ, či študujúci predstaví človeka ako muža – no nie každý človek je muž (no nie?) Môžme teda predpokladať, že ak učebnica popisuje niekoho len na základe vlastností a zručností, môže si čitateľ dosadiť osobu rôzneho pohlavia iba na základe toho, že tieto vlastnosti prisudzuje určitému pohlaviu.
Napríklad vo vete : “Man is more intelligent than animal“ (Angličtina pre samoukov) môže preklad znieť dvojako – Človek je inteligentnejší ako zviera. Môže sa prekladať aj ako – Muž je inteligentnejší ako zviera. Samozrejme, že logicky je správny prvý preklad, ale často sa k tomuto prekladu dostáva sám žiak a v mladšom veku si túto dvojzmyselnoť nemusí uvedomiť.

Ďalším príkladom rodového stereotypu je príklad zlodeja. V lekcii 7 (používanie slov should, shouldn´t) sú dva články v ktorých vystupuje postava zlodeja. V oboch prípadoch je zlodejom muž. Pravdepodobne tak autor učinil preto, lebo zlodej ako muž je viac hrozivý, vládne väčšou silou a je dokonca možné, že si to autor knihy ani neuvedomil. Veď aj vo všeobecnosti sa na verejnosti hovorí o zlodejoch a pritom sa pohlavie neurčuje.

Ďalej sa dostávame do kapitoly 8 (šport). Šport je podľa mňa kapitola rodových stereotypov sama o sebe. Podobne ako v tejto kapitole, sú aj v našej spoločnosti určité športy vnímané ako typicky mužské, či naopak typicky ženské. To však ešte nie je všetko. Na niektorých miestach v článku sa stretávame s tým, že zatiaľ čo chlapci športujú, dievčatá ich pri tom pozorujú, prípadne sa venujú úplne iným činnostiam. U žiakov sa potom môže vytvárať dojem, že šport je vhodný iba pre chlapcov a mužov. Ide hlavne o to, že ak sú v takejto domienke vychovávaní chlapci, môžu dospieť k názoru, že dievčatá šport nezaujíma, prípadne, že športovať nevedia. Takisto sa v tomto článku stretávame so situáciou, kedy hrajú chlapci futbal a nechcú medzi seba zobrať dievčatá. Ja osobne som sa ešte nestretol s článkom v učebnici, kedy by pri nejakej aktivite dievčat sa medzi ne chceli zaradiť chlapci. Vytvára sa tak dojem, že činnosti, ktoré robia dievčatá sú nevhodné pre chlapcov, a naopak.

Následne som sa v tejto učebnici venoval učiteľskej profesii. Podrobne som preštudoval všetky články v učebnici v ktorom vystupovala postava učiteľa. Z dvadsitaich prípadov išlo v štrnástich o ženu. Možno teda povedať, že v učebniciach je učiteľské povolanie prezentované väčšinou ako ženská profesia. Myslím si, že to súvisí s tým, že o ženách sa hovorí, že majú dobrý vzťah k deťom, vedia s nimi komunikovať a majú materský inštinkt. S týmto podobne súvisí aj téma rodiny. V tejto téme (téma číslo 12) sú rodové stereotypy vidieť najlepšie. Učebnica čerpá z anglického prostredia a preto vidíme, že otec, ako hlava rodiny chodí do práce a zarába peniaze. Matka je naopak doma, stará sa o rodinu a domácnosť. Preto sa ani nemôžeme čudovať, že sú rodové stereotypy tak zaužívané a tak ťažko s proti ním bojuje, keď v nich deti utvrdzujeme už odmalička.