Jednotlivé druhy komunikácie

Úvod
Komunikácia je každodennou súčasťou života každého človeka, je priam esenciálnou súčasťou väčšiny činností. Je totiž nevyhnutná pre realizáciu jednotlivca či skupiny v spoločenských vzťahoch. Nemenej dôležitá je pre uplatnenie sa manažérov.
Umožňuje tiež rozvoj spoločnosti. V súčasnom informačnom veku nadobúda komunikácia na dôležitosti a stupeň úrovne komunikácie má často veľmi významný dopad na rozvoj inštitúcií, organizácií a iných organizovaných jednotiek.
V oblasti manažmentu hrá komunikácia taktiež veľmi významnú úlohu. Každý manažér musí byť schopný efektívnej komunikácie so svojim okolitým prostredím, často od toho závisí jeho úspech. Správne uplatnenie komunikácie vo vnútri organizačných jednotiek sa môže stať prvkom podporujúcim dynamický rozvoj a fungovanie vzťahov medzi jej subjektami, ale takisto brzdou ich efektívneho fungovania.
Cieľom tejto práce je za pomoci dostupnej literatúry poukázať na jednotlivé druhy komunikácie, možnosti ich uplatnenia prípadne ich úskalia.
 
1. Komunikácia vo všeobecnosti
Komunikácia by sa dala definovať ako odoslanie a prijatie oznamu subjektom odlišným od odosielateľa oznamu.
Komunikáciu ako proces možme vyjadriť:

Pôvodca oznamu→ Oznam→ Príjemca oznamu
← spätné pôsobenie

Štruktúru komunikačného modelu môžeme vyjadriť:
Kto, prečo, komu a s akým efektom.

Komunikácia v sebe nesie viaceré riziká ktoré môžu vážne ovplyvniť jej efektívnosť v spoločenských vzťahoch. Existuje riziko že adresát že adresát zle interpretuje doručené oznámenie, alebo že sa oznámenie k adresátovi dostane v pozmenenej podobe v dôsledku takzvaného informačného šumu.
Komunikácia predpokladá istú interakciu medzi komunikujúcimi ľuďmi. Ak chcú ľudia komunikovať musia k sebe zaujať recipročný vzťah, na základe ktorého predpokladajú, že sú kognitívne seberovní. To znamená, že sú si teda rovnocenní v tom, že sú nositeľmi určitých mentálnych zručností, nevyhnutných pre komunikáciu. Z toho vyplýva záver, že medzi subjektami komunikácie musí existovať akýsi vzťah v ktorom predpokladajú kognitívnu seberovnosť. Dalo by sa azda povedať, že sama komunikácia je určitým druhom vzťahu, v ktorom si subjekty komunikácie vymieňajú svoje vnútorné stavy mysle. Ak má byť komunikácia úspešná mal by sa výsledok interpretácie komunikačného aktu v mysli adresáta zhodovať s vnútorným stavom autora komunikačného aktu. (t.j. adresát rozpoznal v komunikačnom akte význam hovoriaceho)

2. Vývoj komunikácie a spoločnosti
Prostriedky komunikácie prešli v prie behu vývoja ľudskej spoločnosti dlhým vývojom.
Spoločnosti na rôznych stupňoch svojho vývoja potrebovali a zároveň boli schopné používať rôzne metódy komunikácie. Vývoj komunikačných prostriedkov má kumulatívny charakter,to znamená že staré prvky nezanikajú, len pribúdajú nové.

Periodizácia vývinu komunikačných prostriedkov by sa dala zhruba načrtnúť takto:

1. Epocha znamení a signálov?
2. Epocha reči 90-40000 rokov p.n.l
3. Epocha písma 7-5000 rokov p.n.l
4. Epocha tlače 15.storočie
5. Epocha masovej komunikácie 50te roky 20.teho storočia
6. Epocha počítačov a internetu 80te roky 20.teho storočia nášho letopočtu

Prvá epocha bola situovaná do doby pre-hominidných foriem života. Medzi základné komunikačné schopnosti tej doby boli postoje, zvuky, mimika, gestika. Komunikácia bola pomalá a zložitá.
Epocha reči bola spätá s nástupom človeka kromaňonského, tento človek mal hlasové ústrojenstvo veľmi podobné súčasnému človeku. Vďaka jednoduchšej komunikácii si mohol počínať koordinovanejšie a účelnejšie a tak jeho rozvoj bol rýchlejší.
Písmo sa súčasne objavilo na viacerých miestach našej planéty. Za prvé písmo považujeme písmo piktografické, ktoré spočíva v maľovaní obrázkov vedľa seba podľa toho ako prebiehal dej bez členenia textu na slová. Ďalší druh bolo písmo ideografické kde pre jednotlivé slová boli znaky. Inou formou bolo klinové písmo. Prvú abecedu vymysleli feničania, z nej vzniklo písmo grécke a z neho písmo latinské.

Epocha tlače bola započatá vynálezom knihtlače Johanna Gutenberga. Tento vynález umožnil hromadné rozširovanie textov, čo umožnilo rozvoj vzdelanosti vzdelanosti v európskych krajinách. Uplatnenie tohto vynálezu sa rozšírilo od tlače biblie po masovú tlač novín a literatúry.
Od začiatku 20teho storočia prichádzali na svet nové vynálezy ktoré urobili komunikáciu masovou. Bol to veci ako film, rádio a televízor, ktoré umožnili šírenie veľkého množstva oznamov, veľkému množstvu adresátov rýchlejšie a jednoduchšie než kedykoľvek predtým.
Masové používanie internetu a rýchlosť predávania a spracovania správ nám umožňuje o súčasnej epoche hovoriť ako o epoche počítačov a internetu. Stretáavame sa i z názorom,
že prijatie počítačov a virtuálnej reality, vlastne symbolizuje odklon západnej kultúry od od analitickej, fonografickej komunikácie späť ku komunikácii ikonografickej.
3. Druhy komunikácie z hľadiska komunikačnej filozofie
Z hľadiska zámerov, efektov a noriem sociálneho jednania jedincov a sociálnych skupín môžeme definovať komunikačnú filozofiu:
1. Pasívna komunikácia je bojácna, alebo pohodlná. Vzdáva sa úspechu v prospech partnera.
2. Agresívna komunikácia je sebecká. Vychádza z pocitu nadradenosti a z povinnosti behom komunikácie ju udržovať či zvyšovať. Budí protiútok alebo strach, vedie ku konfliktom či nepriateľstvu.
3. Etická komunikácia je zameraná na lásku, vieru, nádej, odpustenie, dobro či zmilovanie. Jej cieľom je radosť, šťastie ,cnosť, úcta, krása. Hodnotami etickej komunikácie sú vernosť, vďačnosť, dobročinnosť.
4. Asertívna komunikácia je súbor pravidiel k prejednávaniu vecných otázok ,pri vecnom vzťahu k nim i k partnerovi. Nenásilne, vľúdne, ale otvorene a rozhodne sa pri nej vyslovia vlastné stanoviská a neskrýva sa dosiahnuť svoj cieľ. Tvorí základ vecného manažérskeho vyjednávania, obchodného jednania, riešenia problémov.

Niektoré zásady asertívneho jednania:
1. je nutné
2. Recipročný altruizmus
3. Právo zmeniť názor
4. Právo na omyl
5. Právo povedať: „ja Nevravieť nie ak to nie neviem, ja tomu nerozumiem, nech je po tvojom“
6. Právo byť nezávislý na vôli ostatných, hlavne odolávať citovému vydieraniu
7. Právo nereagovať na kritiku
8. Právo prijímať nelogické rozhodnutia, ak nie sú k dispozícii argumenty a rozhodnúť sa je nutné.
9. Právo opakovať argumenty a diskusiu o nich nerozvíjať, ak to nie je nutné, oznámiť len skutočnosti a dôvody v nich neuvádzať

Existuje aj negatívny pohľad na asertívne jednanie. Asertivita bola donedávna hitom Ameriky, kde prirodzene našla svoju živnú pôdu. Je však kritizovaná ako spôsob, ako s hrošou kožou a núteným úsmevom dosiahnuť svoje. Je to súbor jednoduchých myšlienok vyhovujúcich potrebám priemerného amerického konzumenta. Je to hamburger v menu vyjednávacích metód. Vychádza z prevahy vlastnej osoby nad ostatnými. Je sebecký individualistický ak sa stretnú dvaja asertívny partneri môže jednanie skončiť patom. Preto sa odporúča hlavne ako obranná technika.

4. Verbálna komunikácia
V užšom slova zmysle môžeme verbálnu komunikáciu chápať ako súčasť interpersonálnej komunikácie, ktorá prebieha medzi komunikátorom a komunikantom v konkrétnej situácii bez použitia médií. Predpokladá fyzickú a aktívnu účasť, tak komunikátora ako komunikanta a používanie rovnakého dorozumievacieho kódu, ktorým je jazyk. Pre verbálnu komunikáciu za fyzickej prítomnosti komunikantov je charakterictické to že komunikanti sa komplexne vnímajú a interakčne ovplyvňujú, priamo sa dorozumievajú čo znamená, že do procesu výmeny informácií medzi nich nevstupuje žiadny modifikačný prvok. Pri chápaní komunikácie v širšom pojatí podmienka priamej fyzickej účasti komunikantov nie je splnená. Ide o komunikáciu sprostredkovanú médiami. Nevýhodou tejto komunikácie je absencia priamej spätnej väzby, čo robí komunikáciu krehkou.
Rozlišujú sa dve formy verbálnej komunikácie: hovorová a písomná.

Hovorová komunikácia
Hovorová komunikácia môže byť bezprostredná alebo sprostredkovaná, môže prebiehať medzi dvoma alebo viacerými komunikujúcimi, môže byť prísne štruktúrovaná alebo voľná. Výraznú úlohu v nej zohrávajú faktory ako pružnosť myslenia a následne rečového vyjadrenia, kvalita zapamätávania a znovuvybavovania si informácií, ich odtieňov a detailov, sebaregulácia a regulácia reakcií ,slovná zásoba, hlasový fond, farba hlasu, výška melódia hlasu, intonačné schopnosti, rytmus, tempo a plynulosť reči, artikulácia.
Pre hovorovú komunikáciu je charakteristická jednota miesta a času, čo vyžaduje od komunikantov okamžitú reakciu. Hovorovú komunikáciu dokresľujú neverbálne komunikačné zložky, ktoré môžu podporovať verbálne sprostredkovaný obsah alebo ho spochybňovať. Produktom hovorovej komunikácie je komplexný akustický signál.
Tvorí ho predovšetkým zvuková zložka reči – hlas, jeho zafarbenie, sila, výška melódia ,ktorá odráža náladu a citové rozpoloženie komunikantov.
V manažérskej praxi sa najčastejšie používajú tieto typy hovorovej komunikácie:
monológ, dialóg, voľná diskusia, riadená diskusia, polemika.

Písomná komunikácia
Písomná komunikácia predpokladá, že manažér vie narábať s komunikačnými vzorcami, ktoré sú na každé písomné vyjadrenie určené. Písomná komunikácia na rozdiel od hovorovej neprebieha v rovnakom priestore a čase. To znamená že na jednej strane komunikanti nemôžu bezprostredne vnímať priamu reakciu na komunikovanú informáciu, na druhej strane nevyžaduje rýchlu reakciu ani od odosielateľa ani do príjemcu informácie. Tým že písomná komunikácia prebieha v odlišnom čase a na odlišnom mieste sa minimalizuje psychologický tlak, ktorý vzniká v komunikačnej situácii pri hovorovej komunikácii. O psychickom stave, nálade, pocitoch komunikantov vypovedá formálna úprava písomného textu a jednak gramatická stránka písomného prejavu.
5. Neverbálna komunikácia
Neverbálnou komunikáciou predávame svojmu okoliu veľké množstvo informácii, často bez toho aby sme si to uvedomovali. Štatistické výskumy vypovedajú o veľkej dôležitosti neverbálnej komunikácie, prebieha ňou 55% komunikácie, zatiaľ čo verbálnou 7 % a paralingvistickou 38%

Mimické prejavy: Výraz tváre veľmi úzko súvisí s ľudskými prežitkami. Mimické prejavy môžu vyjadrovať škálu pocitov úzkosti až po radosť.(šťastie - nešťastie, strach – obava, radosť – smútok, kľud – rozčúlenie, spokojnosť – nespokojnosť, záujem – nezáujem, prekvapenie) K základným mimickým signálom tváre patrí úsmev.

Gestické prejavy: Gestá predstavujú jednu z najstarších foriem ľudskej komunikácie, staršiu ako reč. Sú jednou s najčastejších a najprežívanejších podôb neverbálnej komunikácie.
Sú tu využívané pohyby, ktoré behom kultúrneho vývoja získali istý význam a ktoré sme sa naučili používať. Pri ich využití je však treba dať pozor na rozdiely, ako v druhoch, tak v rozsahu, kultúrne a temperamentové diferenciácie.

Zrakový kontakt: Komunikačný akt medzi hovoriacimi ľuďmi je doprevádzaný aj zrakovým kontaktom. Centrálnu úlohu hrajú oči ( viečka, obočie a koreň nosa ). Oči sú najdôležitejšou oblasťou tváre. Reč oči sprevádza reč slov. Doba trvania pohľadu vyjadruje mieru záujmu o hovoriaceho. Pri sledovaní reči očí by sme mali venovať pozornosť hlavne na zameranie, dĺžku, početnosť pohľadov, ďalej na uhol pootvorenia očných viečok, priemer zorníc, žmurkanie a pohyby obočia. Výskumy dokazujú, že sa častejšie a dlhšie dívame na partnerov, ktorí prejavujú záujem o to čo komunikujeme.

Haptická komunikácia: Ide o komunikáciu telesným dotykom ľudí. Pri dotýkaní dochádza k dráždeniu a stimulácii kožných zmyslov a to tlakom, teplom, rýchlosťou a dĺžkou dotyku, vibráciou. V najčastejšej podobe to je podanie ruky, haptické signály sú veľmi silné, majú veľkú informačnú hodnotu a dosť napovedajú o vnútornom stave človeka. Práve preto by mala mať haptika svoje pravidlá, ktoré vychádzajú zo spoločenských zvyklostí.

Proxemika: Z latinského proxima – blízko. Patri medzi najjednoduchšie spôsoby neverbálnej komunikácie. V podstate ide o uplatnenie vplyvu vzdialenosti medzi komunikujúcimi osobami. Proxemika tiež súvisí z myslenou zónou tzv. sociálnou dotknuteľnosťou to je vzdialenosť okolo každého človeka, ktorá by nemala byť druhým človekom narušená.

Posturika: Ide o súbor fyzických postojov, ktoré majú komunikačný účinok na okolie človeka. Ide o oznámenie pomocou polôh jednotlivých časti nášho tela (rukami, nohami, pohybom hlavy), ich vzájomná konfigurácia signalizuje tzv. otvorený alebo naopak uzavretý fyzický postoj. Posturologické zretele prezradzajú na človeku rôzne stavy a majú vypovedajúcu hodnotu o jeho postojoch, názoroch a o vnútornom stave človeka.

6. Komunikačné prostriedky
1. Telefón
Je bežnou súčasťou pracovnej i súkromnej komunikácie, bez neho si dokážeme svoj deň ťažko predstaviť. Podľa účelu akému slúžia rozlišujeme hovory rozprávacie, inštrukčné a operatívne.
Jazykovú zložku telefonických rozhovorov hodnotíme z hľadiska zrozumiteľnosti, účelnosti a zdvorilosti.
2. Mobilná komunikácia
Jej najrozšírenejším prostriedkom sú mobilné telefóny. Umožňujú operatívnu komunikáciu na značné vzdialenosti a v ktorejkoľvek dobe. Sú preto nepostrádateľné pre podnikateľov, obchodníkov, vedúcich pracovníkov a samozrejme manažérov. Stále viac sa mobilné telefóny využívajú v súkromnom živote,pre zábavu a podobne.
3. Telex
Výraz telex je odvodený od spojenia Teleprinter Exchange- výmena písaného textu telefónom. Telex je rýchlejší ako telegram a môže byť odosielaný z pracoviska, ktoré má k dispozícii ďalekopisný stroj. Môže tak byť posielaný z organizácie do organizácie, po prečítaní informácie je možné okamžite odpovedať.
4. Fax
Faxovanie je moderný spôsob korešpondencie, je rýchle a má všetky výhody telefónovania i telexovania. Faxom sa rozumie telefónny prístroj s pripojeným zariadením xeroxovacieho typu. Odosiela informácie všade tam kde je pripojený analogický prístroj schopný informácie zaznamenať. Dajú sa ním posielať okrem tlačených textov kresby, tabuľky, grafy, či obrazy. Fax je možné spojiť s modemom Faxmodem umožňuje prevedenie na súbor a s textom je možné pracovať ako s textom počítačovým.
5. Videotelefón a internet
Videotelefón je telefónny prístroj s objektívom kamery a obrazovkou. Umožňuje aby sa partneri zároveň počuli i videli.
V súčasnosti veľmi dynamicky sa rozvíjajúcim prostriedkom komunikácie je internet. Jeho hlavným prínosom je možnosť rýchleho a jednoduchého prístupu k obrovskému množstvu aktuálnych informácií. E-mail umožňuje prenos dát z ktoréhokoľvek miesta planéty a iné. Elektronická komunikácia vo všeobecnosti prežíva v súčasnosti veľký rozmach a značne sa podieľa na rozvoji celej spoločnosti.

6. Oficiálne a obchodné listy
Oficiálne a obchodné listy sú dôležité pre chod organizácií a svojou kultivovanosťou prispievajú k celkovému obrazu organizácie pred partnermi. Preto sa od nich vyžaduje celá rada vlastností: majú byť vecné, stručné, prehľadné a zrozumiteľné, majú umožňovať rýchlu a spoľahlivú orientáciu v dátach, menách a adresách. Obvykle sa evidujú, v prípade potreby sa pohotovo vyhľadávajú, prípadne sa z nich robia kópie. Listy a obálky majú byť úhľadné a upravené. Písanie oficiálnych a obchodných listov a ich podoba sú upravené normami ČSN 88 6101 a ČSN 016910.

Záver
V mojej práci som sa snažil rozobrať komunikáciu s rôznych pohľadov. Venoval som priestor tak verbálnej a neverbálnej komunikácii, prostriedkom komunikácie ako aj jej vývoju. Okrem popisu týchto javov som sa snažil poukázať na možnosti ich uplatnenia. Najzaujímavejšou sa pre mňa javí oblasť neverbálnej komunikácie o ktorej má podľa mňa verejnosť dosť obmedzené informácie a pri ktorej sa ukazuje priestor na ďalšie skúmanie tejto problematiky a hlavne pre širšie využitie poznatkov o tejto problematike pre prax.