KULTÚRA
Každú spoločnosť charakterizuje špecifická kultúra, ktorá organizuje každodenný život ľudí a vymedzuje mu bariéry. Zjednodušene povedané, je to zásah ľudskej činnosti do prírody – vytvára kolektívny produkt. Kultútu tvoria sociálne zakotvené vzorce vnímania a konania, ktoré si ľudia ako členovia spoločnosti osvojili a ktoré sú pozorovateľné v ich každodennom konaní a správaní.
Kultúra každej spoločnosti sa skladá zo 4 navzájom prepojených prvkov:
- Poznanie a znalosti
- Normy a hodnoty
- Materiálne statky
- Jazyk = symbolická komunikácia v kultúre
Kultúra sa tradične delí na materiálnu a duchovnú (prvky duchovnej kultúry sú hodnoty – všeobecne prijaté predstavy a viery v ciele, ktoré sa ľudia usilujú dosiahnuť, normy – pravidlá správania sa ľudí v spoločnosti, symboly, systémy názorov a poznatkov a sociálne inštitúcie.
Kultúra sa prejavuje najmä v podobe:
- materiálnych výtvorov ľudskej práce (artefakty)
- sociokultúrnych regulatívov ľudského správanie v spoločnosti = hodnoty, normy, kultúrne vzory, pravidlá správania a pod.
- ideí
- sociálnych inštitúcií
Kultúry prechádzajú neustálou zmenou vo ich vývoji, pretože sa musia prispôsobovať stále novým javom, okolnostiam a podmienkam. Medzi najvýznamnejšie príčiny kultúrnych zmien patrí: technológia, akulturácia (preberanie kult. čŕt pri stretnutí dvoch alebo viacerých kultúr), asimilácia a integrácia (osvojenie si kultúrnych čŕt väčšinovej spoločnosti menšinou). Kultúru môžeme chápať i skúmať buď ako ľudskú kultúru všeobecne, alebo ako konkrétne kultúry, konkr. sociokultúrne systémy.
Kultúra, ktorá dominuje v spoločnosti, sa nazýva DOMINANTNÁ KULTÚRA – patrí sem umenie, ľudová kultúra, masová kultúra. V rámci dominantnej kultúry existujú ešte SUBKULTÚRY rôznych sociálnych skupín (odlišujúcich sa napríklad vekom, štýlom života,...). Sociálne skupiny žijúce na pokraji spoločnosti, napríklad kriminálnici, narkomani, náboženské sekty sú nositeľmi KONTRAKULTÚRY
Súhrn:
Kultúra – je to súhrn materiálnych a duchovných hodnôt celej ľudskej spoločnosti
kultúra nie je statickým javom, ale dynamickým procesom, ktorý sa ustavične vyvíja (aj opakuje) v istých obmenách na vyššej úrovni.
VEREJNÁ MIENKA
Vyjadruje sa v prejavených postojoch, názoroch a presvedčení prostredia voči správaniu jeho členov. Ako súhrn názorov a hodnotení, dominujúcich v nejakom sociálnom prostredí alebo v celej spoločnosti, sa verejná mienka stáva predmetom výskumu.
SOCIOLÓGIA RODINY
Rodina je sociálna skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami. Existujú dva základné pohľady na existenciu rodiny: funkcionalistický a konfliktualistický.
Hlavné funkcie rodiny sú: regulácia sexuálneho správania, zabezpečovanie reprodukcie spoločnosti, socializácia členov rodiny, poskytovanie starostlivosti, ochrany a citovej opory členom rodiny, sprostredkovanie ich zaradenia do spoločnosti a zabezpečovanie ekonomickej spolupráce členov rodiny.
Existujúce podoby rodiny sociológia rozdeľuje na základe troch hlavných kritérí - formy usporiadania rodiny (nukleárna a rozšírená), vzoru autority v rodine (patriarchálna, matriarch. a egalitárna) a odvodzovania pôvodu potomstva (patrilineárny, matrilin. a bilaterálny). Manželstvá rozlišuje podľa formy usporiadania vzťahov manželov (monogamia, polygamia-{polygýnia, polyandria} a skupinové manželstvo) a preferovaného partnera (exogamické, endogamické). Životný cyklus rodiny tvoria štyri štádiá: výber manželského partnera, uzavretie manželstva a vznik rodiny, obdobie trvania manželstva a rodiny a zánik rodiny. Zmeny v spoločnosti a zmeny spôsobu života ľudí spôsobujú aj zmeny v rodinnom živote a vznik nových foriem partnerského a manželského spolužitia, na základe ktorých hovoríme o kríze rodiny.
SOC.SPRÁVANIE
Je to správanie jednotlivca v spoločnosti. Môže to byť:
1.Deviácia – každé správanie, ktoré porušuje spoločenské alebo skupinové normy.
2.Konformita – prispôsobenie jednotlivca sociálnym normám (zhodnosť, súhlas, poslušnosť)
3.Nonkonformita – je to stupeň medzi deviáciou a konformitou, je to porurušovanie správania, ktoré je ale v limitoch tolerancie
Konformita správania sa nedá presne definovať – mení sa dobou, spol. postavením
