Anu sám patrí medzi nečinných bohov a aj keď sa uznáva ako hlava panteonu, predsa skutočne vládu predáva inému mladému aktívnemu bohovi. Vzťah Anov k ľuďom je väčšinou nevľúdny. Anov kult sa pestoval najmä v Uruku v chráme. V číselnom systéme má číslo najväčšie (60) – číslo dokonalosti. Podľa mezopotámskej mytológie je jeho sídlo vrchol nebeskej klenby.

Najvýznamnejší z jeho synov je Enlil (50). Jeho meno znamená „pán – Vietor“ (sumersky). Jeho hlavná svätyňa je v Nippure. Bola považovaná za hlavnú svätyňu celého starého Sumeru. Ďalšie tituly boli: kráľ potopy, pán zemí (akkadsky), ten, ktorý má úctu, hora vetrov, otec bohov. Jeho družina je Ninlil. Enlil je pánom zhromaždenia bohov a určovateľom osudu, pretože je vlastníkom tabuliek osudu. Ako stvoriteľ, usporiadateľ sveta oddelil Enlil nebo a zem motykou a zaviedol motyku ako pracovný nástroj medzi ľuďmi. Tým je vynálezcom poľnohospodárstva. Enlil bol zrejme pôvodne bohom prírodných síl.

Posledným bohom kozmickej triády je boh vôd Enki. Enki znamená v sumerštine „pán zeme“. Akkadovia ho nazývali Ea. Enki je boh múdrosti a zaklínania, vládca praoceánu Abzu, ktorého si predstavovali perzonifikovaného a zároveň to bol názov pre sladkovodné more pod zemou, z ktorého berú vodu pramene studne a ktorý je tak darcom plodnosti a života. V staršej dobe je jeho družkou Nin-ki (pani zeme). Častejšie bola nazývaná akkadsky Damkina. Hlavným strediskom Enkiho kultu je mesto Eridu, podľa jedného kráľovského zoznamu najstaršie mesto Sumeru. Enki riadi božský rád a riadi celú zem. Jeho pomoc má podobu rady, zaklínania, kúzla, ale násilie nepoužíva. K ľuďom je veľmi prívetivý.

Bohom podsvetia je Nergal. Je pánom štvrtej časti sveta, podsvetia (zem hlbín, veľká zem, zem bez návratu). Bol nazývaný aj „kráľ (miest) Kutha a Apiaku“. To boli dve hlavné strediská jeho kultu. Bol považovaný za syna Enlila a Ninlil. Jeho manželkou bola Ereš-ki-gal (pani veľkej zeme). Nergalova moc nebola obmedzená len na podsvetie. Ako nadzemský boh zosobňoval smrtiacu silu žhavého slnka. Je tiež pôvodca horúčky a nákazy, obzvlášť morovej rany.

Použitá literatúra:
Ján Heller – Staroveká náboženství (Náboženské systémy starého Egypta, Mezopotámie a Kenaanu).