Asi pred 6000 rokmi vznikla v povodí ázijských riek Eufrat a Tigris jedna z najstarších civilizácií. Táto oblasť sa volala Mezopotámia, čiže krajina „medzi riekami“. Obyvatelia Mezopotámie začali veľmi skoro používať koleso, stavali mestá a vynašli klinové písmo. Po migráciách Semitov do Mezopotámie vznikli postupne Akkadská, Babylonská a Asýrska ríša. Novšie semitské náboženstvá si zachovali veľa archaických sumerských čŕt.

Pojem božstvo je v Mezopotámii odvodený od astrálnej povahy najvýznamnejších bohov. Ukazuje to predovšetkým hviezda – klinopisný znak písaný pred meno boha. Hviezda sa číta ako „boh“. Ak táto hviezda nebola determinatívom, označovala slovo „nebo“. Boh je teda predovšetkým nebeská bytosť, čo platí pre väčšinu mezopotámskeho panteonu, výnimkou sú len božstvá vegetácie a podsvetia. Mezopotámski bohovia sú zobrazovaní rovnako ako ľudia (prenášanie ľudských vlastností na predstavy bohov) s rohmi. Tento symbol pochádza zrejme z toho, že býk bol v celom starom Oriente hlavný a bežný symbol sily. Ďalším rysom bohov je nesmrteľnosť. Podľa eposu o Gilgamešovi, je práve nesmrteľnosť hlavným rozdielom medzi bohom a človekom.

Už starí Sumeri mali záľubu v poriadku a snažili sa svojich bohov triediť, tiež Akkadovia chcelo svoj panteon systematizovať. Toto triedenie sa ale behom dejín menilo. Z neskoršej doby je najzávažnejšie delenie bohov do skupín na IGIGI a ANNUNAKI. Igigu sú bohovia nebies, annunaku bohovia zeme a podsvetia.

Moderní odborníci triedia mezopotámskych bohov na bohov kozmických (pôvodne hlavne v náboženských predstavách lovcov, v teologických systémoch miest Uruku (boh neba Anu) a Nippuru (boh Enlil)) a na bohov chtonických (božstvá poľnohospodárov, plodnosti a úrody). Podobne ako v Egypte malo v najstaršej dobe každé významné sumerské mesto svojho božského patróna.

BOHOVIA SVETA
Sem patria štyria najvýznamnejší bohovia: boh neba Anu, boh zeme Enlil, boh vôd Enki či Ea a boh podsvetia Nergal. Prví traja tvoria kozmickú triádu.

V čele celého panteonu stojí boh nebies An. V klinopise bola jeho znakom hviezda. An vládne ako kráľ bohov celému panteonu. Jeho pôvodným protikladom je zem, sumersky KI, ako jeho družka sa v starých sumerských prameňoch objavuje Uraš, vzácny sumerský názov zeme. Od starobabylonskej doby je pár Anu-Uraš nahradený párom An-Ku. Anu sám je otcom mnohých bohov. Je otcom i rady démonov.