Všeobecné informácie

Organizácia spojených národov je organizáciou takmer všetkých štátov na tejto planéte, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte. Je to záväzok zničiť vojnu, prehlbovať ľudské práva, rozvíjať sociálny pokrok a priateľské vzťahy medzi národmi, zabezpečiť mier, hospodársku, sociálnu, kultúrnu a humanitnú spoluprácu vo svete a používať túto organizáciu ako stredisko pre sledovanie svojich krokov za účelom dosiahnutia týchto cieľov. Charta OSN (pozri www.un.org - Hlavné dokumenty) bola podpísaná v záverečných dňoch svetovej vojny predstaviteľmi 50 vlád, ktorí sa zišli na Konferencii Spojených národov o medzinárodnej organizácii v dňoch 25. apríla - 26. júna 1945 v San Francisku. Oficiálne však OSN vznikla 24. októbra 1945, kedy Chartu podpísala Čína, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA, Veľká Británia a väčšina signatárskych krajín OSN.
Oficiálne jazyky: angličtina, ruština, francúzština, španielčina, čínština, arabština.

Hlavné orgány OSN
· Valné zhromaždenie
· Bezpečnostná rada
· Hospodárska a sociálna rada
· Poručenská rada
· Medzinárodný súdny dvor
· Sekretariát OSN
Všetky tieto orgány sa nachádzajú v sídle OSN v New Yorku, okrem Medzinárodného súdneho dvora, ktorý má sídlo v Haagu.

Valné zhromaždenie

Je hlavný poradný orgán, ktorý je zložený zo zástupcov všetkých členských krajín, kde každý má jeden hlas. Všetky dôležité rozhodnutia sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou. Ostatné veci sa rozhodujú nad polovičnou väčšinou. Jeho zasadnutia sú každý rok od septembra do decembra. Je možné zvolať aj osobitné zasadnutie na žiadosť Bezpečnostnej rady do 24 hodín. Miesto predsedu Valného zhromaždenia je každý rok obsadzované rotáciou krajín z 5 kontinentov. Body programu sú prerokované v šiestich hlavných výboroch:
· ozbrojovací a bezpečnostný
· hospodársky a finančný
· sociálny a kultúrny
· politický a dekolonizačný
· administratívny a rozpočtový
· právny

Valné zhromaždenie rokuje a prijíma členov, schvaľuje rozpočet, určuje výšku príspevkov, volí rôznych funkcionárov a menuje generálneho tajomníka. Valné zhromaždenie na záver rokovania prijíma rezolúcie (uznesenia).
Bezpečnostná rada

Má hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru. Má 15 členov a z toho 5 stálych: Čína, Francúzsko, Veľká Británia, USA, Rusko a 10 nestálych členov volených na dva roky. K prijatiu rozhodnutia je potrebných 9 hlasov vrátane všetkých stálych členov. Bezpečnostná rada skúma každý spor vedúci k medzinárodnému napätiu, odporúča riešenie a reguluje zbrojenie. V prípade napätia môže pohroziť hospodárskymi sankciami i podniknúť vojenskú akciu. Odporúča nových členov, vymenovanie generálneho tajomníka a spolu s valným zhromaždením volí sudcov medzinárodného súdneho dvora. Bezpečnostná rada pracuje nepretržite a každý člen musí byť stále prítomný v sídle OSN. Ak nejaký spor vyústi do ozbrojeného konfliktu, bezpečnostná rada sa usiluje o jeho ukončenie v krátkom čase. Bezpečnostná rada navrhuje členov valného zhromaždenia na vylúčenie za porušovanie zásad.

Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC)

Bola zriadená ako orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálne činnosti OSN. Má 54 členov, a to 14 z Afriky, 11 z Ázie, 10 z Latinskej Ameriky a Karibiku, 13 zo Západnej Európy a 6 z Východnej Európy. Jej 2-mesačné zasadnutia sa každoročne striedajú v New Yorku alebo v Ženeve. Rozhodnutia prijíma nad polovičná väčšina. Má aj pomocné orgány a to: 6 funkčných komisií, 5 regionálnych komisií, 6 stálych výborov, rad stálych odborných orgánov. ECOSOC spolupracuje asi s 900 nevládnymi organizáciami, slúži ako fórum diskusií o medzinárodných hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a výchovných otázkach, navrhuje riešenia a vypracúva správy. V rámci ECOSOC pracuje aj mnoho fondov.

Poručenská rada

Vykonáva správu poručenských území. Študuje a prerokúva správy, ktoré predkladá spravujúca mocnosť poručenských území a vykonáva návštevy. Schádza sa raz do roka. Jej členmi je 5 stálych členov bezpečnostnej rady. Pri vzniku poručenskej rady bolo 11 poručenských území. V súčasnosti sa plánuje zrušiť poručenskú radu.

Medzinárodný súdny dvor

Je hlavný súdny orgán OSN, skladá sa z 15 sudcov, ktorých volí valné zhromaždenie OSN. Sudcovia sú volení na 9 rokov. Sídlom Medzinárodného súdneho dvora je Haag. Medzinárodný súdny dvor rieši všetky otázky, ktoré mu štáty predložia. Štát sa nemusí konania zúčastniť, no musí sa podrobiť výsledku. Valné zhromaždenie a Bezpečnostná rada môžu Medzinárodný súdny dvor požiadať aj o posudky. Dvor rozhoduje podľa medzinárodného práva.
Sekretariát

Sekretariát OSN tvoria úradníci pracujúci v sídle OSN v New Yorku, ale aj po celom svete. Sekretariát slúži ostatným orgánom OSN a riadi programy a plány. Na jeho čele je tajomník volený Valným zhromaždením na 5 rokov. Môže upozorňovať Bezpečnostnú radu na všetko, čo ohrozuje mier. Generálny tajomník je aj hovorca medzinárodného spoločenstva. Každý rok podáva generálny tajomník výročnú správu, v ktorej hodnotí prácu OSN. Pracuje tu okolo 25 tisíc pracovníkov.
Ciele OSN
· Zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti
· Rozvíjanie priateľských vzťahov medzi národmi založených na rešpektovaní zásad rovnoprávnosti a práva na sebaurčenie národov
· Spolupráca pri riešení medzinárodných, ekonomických, sociálnych, kultúrnych a humanitárnych otázkach a pri podporovaní ľudských práv a základných slobôd pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva
· Koordinácia krokov, ktoré národy uskutočňujú v záujme dosiahnutia týchto spoločných cieľov.

Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov prijalo dňa 19. januára 1993 Slovenskú republiku za člena OSN. Slovenská republika uznáva, že ľudské práva sa bytostne dotýkajú každého jednotlivca spoločnosti, pretože majú podstatný význam pre jeho existenciu a kvalitu života. Preto k základným úlohám štátu patrí zabezpečiť každému občanovi základné práva a slobody, a to aspoň v takom rozsahu, v akom štát prevzal medzinárodné záväzky a následne ich realizovať vnútroštátnymi prostriedkami. Tradične venuje sústredenú pozornosť otázkam zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti, kontroly zbrojenia a odzbrojenia, medzinárodného práva, hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Aktivity

Slovenská republika je viazaná medzinárodnými záväzkami aj v sociálnej oblasti v rámci členstva v OSN a to najmä v súvislosti s dodržiavaním medzinárodných dokumentov, dohovorov, atď. Slovenská republika dňom svojho vzniku 1. januára 1993 sukcedovala do ľudskoprávnych dohovorov OSN - do Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (č. 95/1974 Zb.), do Medzinárodného dohovoru o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (č. 120/1976 Zb.), do Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach (č. 20/ 1976 Zb.) Za hlavné priority v týchto intenciách MPSVR SR považuje aplikáciu medzinárodných dohovorov, protokolov a noriem (najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný dohovor o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o právach dieťaťa, atď.).
Účasť na svetových summitoch
· Medzinárodná konferencia o populácii a rozvoji v Káhire, 1994
· Svetový summit o sociálnom rozvoji v Kodani, 1995
· 4. svetová konferencia o ženách v Pekingu, 1995
· Konferencia o ľudských sídlach v Istanbule, 1996
· Svetový potravinový summit v Ríme, 1996
· 21.Osobitné zasadnutie VZ OSN o populácii a rozvoji (ICPD+5), v New Yorku, 1999
· Svetový summit pre sociálny rozvoj: dosiahnutie sociálneho rozvoja pre všetkých v globalizujúcom sa svete v Ženeve, 2000
· 23. Osobitné zasadnutie VZ OSN k implementácii výsledkov Pekinskej konferencie o ženách v New Yorku, 2000
· Druhé svetové zhromaždenie o starnutí v Madride, 2002
· Svetový summit o deťoch, 27. VZ OSN v New Yorku, 2002
· Svetový summit o udržateľnom rozvoji v Johannesburgu, 2002
Vyhodnocovanie národných aktivít týkajúcich sa daných problematík na regionálnej a celosvetovej úrovni sa uskutočňuje v rámci OSN prostredníctvom Valného zhromaždenia, zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady, Komisií, ako i prostredníctvom špecializovaných agencií systému OSN.

Koordinácia národných aktivít – Medzinárodné roky a dekády vyhlásené OSN
Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov vyhlásilo rok 1999 za Medzinárodný rok starších a rok 2001 za Medzinárodný rok dobrovoľníkov, v ktorých MPSVR SR bolo hlavným koordinátorom národných aktivít.

Dekády OSN:

- Tretia dekáda boja proti rasizmu a rasovej diskriminácii (1993-2003)
- Medzinárodná dekáda kultúry mieru a nenásilia pre deti sveta (2001-2010)
- Dekáda OSN výchovy k ľudským právam (1995-2004)
- Dekáda OSN pre odstránenie biedy (1997-2006)
www.un.org (OSN)
www.unicef.sk (Detský fond)
www.undp.sk (Rozvojový program)

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk