Budhizmus - božstvá, obrady a sviatky

Budhistické hnutie sa rozdelilo na dva hlavné smery:
na HÍNAJÁNU (THÉRA V ÁDU), ktorá mala mníšsky charakter, bola to čisto filozofia, bez uctievania najvyššieho božstva na MÁHAJÁNU, ktorá sa sústreďuje na Budhu a prijíma väčšinu hinduistických božstiev, aby z nich spravila ochrancov budhistického učenia. Uctievajú sa tu aj BÓDHISSATTVOVIA, súcitné bytosti, čo sa zriekli nirvány aby pomáhali živým k dokonalému poznaniu. Najuctievanejším je AVALÓKITÉŠVARA, stelesnenie nekonečného milosrdenstva, ktorý za svoju činnosť získal jedenásť tvárí a tisíce rúk, takže zobraziť ho pre sochárov nebola vôbec ľahká úloha.
Budhistické sviatky a obrady sa od seba veľmi rôznia podľa čias, škôl a krajín. Spoločný sviatok všetkých budhistov je spomienka na Budhovo narodenie, slávená každý rok okolo 8.apríla. Budhova smrť - parinirvána sa všeobecne slávi na 15. deň siedmej luny v júli a uctievajú sa pri tom duchovia mŕtvych: ľudia zapaľujú malé lampičky a púšťajú ich po vlnách riek, aby sprevádzali zosnulých na rajskej ceste jedného z uctievaných Budhov.
Budhizmus sa rozšíril po celej Indii vďaka panovníkovi Ašókovi, ktorý ho prijal a postavil v celej krajine stúpy. Prekvital tu približne do 8. storočia. Z budhistickej univerzity v Nálade sa toto náboženstvo rozširovalo do všetkých kútov Východu. Budhizmus théraváda sa rozšíril na ostrov Cejlón (Srí Lanka) a do juhovýchodnej Ázie, do Barmy, Thajska a do Laosu. Sú to krajiny kde je budhizmus stále živý. Mahájánový budhizmus sa rozšíril do Kambodže a v 9.
storočí prenikol na Jávu.

Tibetský budhizmus.

Budhizmus vniesli do Tibetu v 7. stor. mnísi z Bengálska, Kašmíru a Číny. Budhizmus tu prial aj tantrické náuky (tajné vyučovanie s nádychom mágie), ktoré sa v Indii rozvinuli v hindskom prostredí. Tibetský bubhizmus však čoskoro nadobudol zvláštny charakter avolá sa lamaizmus (tibetský mnísi sa volajú lámovia). Široká paleta božstiev a démonov v ňom symbolizuje vesmírne sily. Indický učiteľ Padmasambhava, ktorému vďačíme za Tibetskú knihu mŕtvych, tento budhizmus zreformoval a v roku 749 založil prvý kláštor. Vznikla sekta Červené čiapky. Po období prenasledovania sa začiatkom 11. stor. budhizmus v Tibete opäť objavil, tentoraz obohatený o tantrické náuky. Na začiatku 15. stor. vznikla obrodná sekta Žlté čiapky, ktorá dodnes prevažuje.
Najvyšším duchovným a politickým vodcom Tibetu je dalajláma. Tibeťania ho uctievajú ako znovuzrodeného Budhu.
Nobelovej ceny mieru.

Od roku 1959, keď Čína násilne obsadila Tibet, žije 14. dalajláma v exile v Indii.
Kultové predmety tibetského budhizmu:
zvonec - symbol citového sveta
žezlo-diamant (dorje) - symbol Budhovej prirodzenosti
modlitebný mlynček - ktorým treba krútiť, aby posolstvo posvätných textov pôsobilo na všetkých ľudí
ruženec - na ňom sa odriekavajú posvätné formulky - mantry

Budhizmus sa väčšmi ako hociktorá iná filozofia podieľal na vytváraní ázijských civilizácií.
Dnes sa usiluje preniknúť do západného sveta. Vyváža sekty a usporadúva medzinárodné kongresy o budhizme. V niektorých krajinách tí, čo sympatizujú s budhizmom, patria súčasne do iných náboženstiev. To je možno príčina, prečo sa budhistické myšlienky čoraz väčšmi rozširujú v Európe a v USA.