Keď spoznali gréckych bohov, stotožnili ich so svojimi a pripísali im vlastnosti a mýty gréckych bohov.

NAJSTARŠIE BOŽSTVÁ RIMANOV
Rimania rozlišovali dve kategórie bohov: najstaršie božstvá starého Ríma a mladšie, ktoré sa naučili poznávať od ostatných národov.
Najvyšší domáci bohovia boli:
Jupiter – boh nebies
Mars – boh roľníctva a vojny
Kvírinus – bol to boh pyritov, tak sa totiž volali Rimania v zbrani

Títo bohovia tvorili v najstaršom období Ríma božskú trojicu, čiže zväzok hlavných božstiev mesta.

Juno – ženské božstvo zodpovedajúce z bohov Jupiterovi – preto bohyňa nebies a najmä nočnej oblohy a mesiaca, neskôr sa stala bohyňou manželstva a osobitne manželského života žien
Jániss – boh dverí, vchodu a oblúka, neskôr boh počiatku života, dňa, mesiaca a roku
Vesta – božstvo domáceho kozuba, bolo symbolom posvätnosti a večnosti rodinných citov

Rodinnými božstvami boli aj:
Renáti – bohovia živobytia
Lárovia – géniovia rodiny
Neptún – boh tekutých substrácií, neskôr boh morí, ochranca moreplavcov a plavby, ale ja koní
Saturn – boh siatin, ktorý chránil semeno, predzvesť blahobytu a bohatstva

CUDZIE BOŽSTVÁ
Kráľovi Tarquiniovi sa pripisuje, že v gréckom meste Kumy získal zbierky kníh Sibylských a zriadil osobitný kňazský zbor, ktorý čítali a vysvetľovali Sibyline veštby a organizovali aj vykonávali náboženské obrady, ktoré tieto veštby predpisovali.
Sibyline knihy boli gréckeho pôvodu a tak decenvirovia museli žiadať rímsku vládu o prijatie gréckych bohov do Ríma, a tak pribudli:
Apolón
Demeter – dom. meno Ceres – bohyňa úrody a roľníctva
Hermes – Merkúr – boh obchodu
Askulapius – boh zdravia a lekárstva
Pluto – grécky boh záhrobia, ale aj bohatstva

Každé z týchto božstiev malo vlastný chrám mimo posvätných hraníc mesta, pretože vo vnútri sa stavali iba chrámy zasvätené domácim božstvám.

DOMÁCI KULT A KULT MŔTVYCH
Z domáceho kultu sa vyvinul verejný kult – čiže kult bohov ochrancov štátu.
D. K. pravdepodobne pripisovaním posvätnej povahy určitým predmetom a úkonom, ktoré úzko súviseli s rodinným životom. V myšlienkovom svete starovekých Rimanov bolo vždy málo miesta pre záhrobie a jeho problémy, nepomýšľali totiž na to, že na druhom svete boli odmeny alebo tresty ako následky pozemského života nebohého. Duše mŕtvych pokladali za sväté a čisté bytosti. Boli si istí, že duša, keď sa vyslobodí z tela, vezme na seba božskú podobu. Kult mŕtvych mal veľa spoločného s kultom bohov. Verili, že duša nenájde pokoj, kým nie je pohrebný obrad a pohreb. Potom nasledovala pohrebná večera. Po 8 dňoch sa ešte jednou večerou pri hrobe ukončilo obdobie smútku. Neskoršie sa pamiatka mŕtvych oslavovala verejne.

NÁBOŽENSKÝ KALENDÁR
Rímsky rok mal 12 mesiacov a začínal marcom. Obsahoval málo pevných sviatkov. Najobľúbenejšie sviatky boli zasvätené Saturnovi, v tých dňoch pán usporiadal večeru pre otrokov a obsluhoval.

NÁBOŽENSKÁ REFORMA AUGUSTOVA
Augustus zaviedol nový prvok – kult cisára, ktorý má dve podoby: vzdávanie božskej úcty žijúcemu cisárovi a apoteóza cisárovi po smrti. Tento kult, spod ktorého nemohol byť nik vyňatý, sa stal príčinou neprekonateľného rozporu medzi rodiacim sa kresťanstvom.
Kresťania boli ochotní počúvať autoritu cisára, nemohli však cisára zbožňovať. Ich odmietanie uznávať kult cisára bolo prvou príčinou prenasledovania z rodu dlhého a vznešeného radu mučeníkov. Nová kresťanská spoločnosť z nich čerpala heroické nadšenie, svätožiaru veľkosti a očistu vlastných radov, ktoré napokon zabezpečili kresťanstvu víťazstvo.

Použitá literatúra:
Antický Rím
Dejiny Ríma.